Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V bruselskom sídle aliancie sa konalo tretie zasadnutie Rady NATO-Rusko od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014. Naposledy obe strany rokovali v tomto formáte v júli tohto roku.
Autor TASR
Brusel 19. decembra (TASR) - Vrcholní predstavitelia NATO a Ruska nenašli dnes v Bruseli spoločnú reč ohľadom situácie na Ukrajine. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po skončení zasadnutia diplomatov za zatvorenými dverami kritizoval "nadmerné" a "neohlásené" vojenské cvičenia na území Ruskej federácie.
V bruselskom sídle aliancie sa konalo v poradí iba tretie zasadnutie Rady NATO-Rusko od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014. Naposledy obe strany rokovali v tomto formáte v júli tohto roku.
Hlavnými témami rozhovorov boli konflikt na východe Ukrajiny, operácie aliancie v Afganistane a snaha znížiť riziko nepredvídaných a neželaných incidentov počas vojenských cvičení oboch strán.
Stoltenberg po skončení rokovaní konštatoval, že nezhody okolo diania na Ukrajine boli "hlboké" a zopakoval, že NATO nikdy neuzná "nezákonnú a nelegitímnu anexiu polostrova Krym".
V súvislosti s dopredu neohlásenými vojenskými cvičeniami na ruskom území a obvineniami z porušovania vzdušného priestoru krajín na východnom krídle NATO, Stoltenberg povedal, že "spojenci vyjadrili obavy z nadmerného počtu" vopred neohlásených cvičení.
"Takéto cvičenia sú destabilizačné a neprispievajú atmosfére našich vzájomných vzťahov," vyhlásil šéf aliancie v období, keď krajiny východného krídla NATO ( Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko) vyjadrujú obavy z čoraz agresívnejšieho postoja Ruska, čo je badateľné po anexii Krymu a vypuknutí krízy na Ukrajine. Podľa Stoltenberga "zodpovedné a predvídateľné správanie" by výrazne znížilo riziko možných nedorozumení a nezámernej eskalácie napätia.
Rusko má zas obavy z vojenského posilnenia východného krídla aliancie. Summit NATO vo Varšavy umožnil od začiatku roka 2017 vyslať okolo 4000 vojakov v podobe štyroch mnohonárodných práporov do Poľska a troch pobaltských krajín.
NATO a Rusko majú podľa Stoltenberga aj naďalej "rôzne názory" a dnešné rokovania neznamenajú "návrat k normálu". Zároveň však poznamenal, že bez pokračovania vzájomných diskusií sa nikdy nepodarí odstrániť existujúce názorové rozdiely.
V bruselskom sídle aliancie sa konalo v poradí iba tretie zasadnutie Rady NATO-Rusko od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014. Naposledy obe strany rokovali v tomto formáte v júli tohto roku.
Hlavnými témami rozhovorov boli konflikt na východe Ukrajiny, operácie aliancie v Afganistane a snaha znížiť riziko nepredvídaných a neželaných incidentov počas vojenských cvičení oboch strán.
Stoltenberg po skončení rokovaní konštatoval, že nezhody okolo diania na Ukrajine boli "hlboké" a zopakoval, že NATO nikdy neuzná "nezákonnú a nelegitímnu anexiu polostrova Krym".
V súvislosti s dopredu neohlásenými vojenskými cvičeniami na ruskom území a obvineniami z porušovania vzdušného priestoru krajín na východnom krídle NATO, Stoltenberg povedal, že "spojenci vyjadrili obavy z nadmerného počtu" vopred neohlásených cvičení.
"Takéto cvičenia sú destabilizačné a neprispievajú atmosfére našich vzájomných vzťahov," vyhlásil šéf aliancie v období, keď krajiny východného krídla NATO ( Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko) vyjadrujú obavy z čoraz agresívnejšieho postoja Ruska, čo je badateľné po anexii Krymu a vypuknutí krízy na Ukrajine. Podľa Stoltenberga "zodpovedné a predvídateľné správanie" by výrazne znížilo riziko možných nedorozumení a nezámernej eskalácie napätia.
Rusko má zas obavy z vojenského posilnenia východného krídla aliancie. Summit NATO vo Varšavy umožnil od začiatku roka 2017 vyslať okolo 4000 vojakov v podobe štyroch mnohonárodných práporov do Poľska a troch pobaltských krajín.
NATO a Rusko majú podľa Stoltenberga aj naďalej "rôzne názory" a dnešné rokovania neznamenajú "návrat k normálu". Zároveň však poznamenal, že bez pokračovania vzájomných diskusií sa nikdy nepodarí odstrániť existujúce názorové rozdiely.
