Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 11. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Zahraničie

Román Pena dní zaujal aj predslovom autora, či leknom na pľúcach

Ilustračná snímka. Foto: TASR Milan Kapusta

Vianova Pena dní patrí dnes medzi základné diela modernej svetovej literatúry.

Paríž/Bratislava 20. marca (TASR) - Keď 20. marca roku 1947, pred 78 rokmi, vyšiel román Pena dní, mal Boris Vian za sebou trestné stíhanie. Rok predtým pod pseudonym Vernon Sullivan uverejnil totiž prózu Napľujem na vaše hroby, škandál odhalil pravé meno autora a Vian sa ocitol na 15 dní vo väzení. Pri tele mladej ženy, ktorú zavraždil jej milenec, sa našiel výtlačok otvorený na strane, kde románový hrdina vraždí svoju milenku.

Vianova Pena dní patrí dnes medzi základné diela modernej svetovej literatúry. Popularitu román dosiahol až po smrti autora, nie je to však paradox, keďže autor pri jeho písaní nešetril iróniou, mystifikáciou, či zosmiešňovaním vtedajších intelektuálnych elít, predovšetkým "pápeža" francúzskeho existencializmu Jeana-Paula Sartra, ktorého meno "vypenil" v skomolenej podobe "Jean-Sol Partre".

Román ponúka mnohé interpretácie k čomu prispel aj sám autor v predslove: "Najdôležitejšie v živote je vynášať o všetkom apriórne súdy. Je totiž zrejmé, že masy sa mýlia a jednotlivci majú vždy pravdu. V nijakom prípade by sa však z toho nemali vyvodzovať pravidlá správania: na to, aby sme ich dodržiavali, nemusia byť sformulované. Sú iba dve veci: láska v každej podobe k pekným dievčatám a hudba z New Orleansu alebo od Duka Ellingtona. Ostatné by malo zmiznúť, lebo ostatné je škaredé, a tých niekoľko nasledujúcich strán, na ktorých to dokazujem, čerpá všetku silu z toho, že príbeh je od a do zet pravdivý, pretože som si ho od začiatku až do konca vymyslel."

Vianov nemenej originálny kolega, francúzsky spisovateľ Raymond Queneau, označil román za najsrdcervúcejší milostný príbeh. Nebol ďaleko od pravdy, lebo dej sa naozaj odvíja okolo lásky medzi bohatým a "dandyovsky" žijúcim Colinom a pôvabnou a krehkou Chloe. Druhý pár tvoria Alisa a Chick, nekritický obdivovateľ Jeana-Sola Partra. Vzťah Colina a Chloe sa vyvinie do svadby, ale počas medových týždňov Chloe ochorie na záhadnú chorobu, keď jej na pľúcach vyrastie lekno a napokon umrie. Lásku druhého páru zasa negatívne poznačí závislosť Chicka na Partrovi. Filozofovi Alisa napokon zapichne "vysrdcovač" do hrude, pričom zistí, že má štvorhranné srdce.

So surrealizmom a patafyzikou hraničiaci román sa dočkal aj troch filmových podôb. Prvou adaptáciou je rovnomenná snímka z roku 1968 od francúzskeho režiséra Charlesa Belmonta. Vznikla v čase, keď Pena dní výrazne spopulárnela, lebo úplne korešpondovala s voľnomyšlienkárskym obdobím 60. rokov minulého storočia. O druhý filmový prepis z dôrazom na nespochybniteľný pôvab románu, sa pokúsil japonský režisér Gó Ridžú, ktorý v roku 2001 nakrútil film s názvom Kuroe. Najznámejšou filmovou verziou je snímka francúzskeho režiséra Michela Godryho, ktorý rovnomenný film nakrútil v roku 2013 s hereckými hviezdami ako Audrey Tautou či Romanin Duris.

Boris Vian, spisovateľ, dramatik, džezový hudobník, skladateľ, textár, šansoniér, od narodenia ktorého uplynulo 10. marca 105 rokov, bol majster nielen literárnej, ale aj osobnej kamufláže. Svoj životopis, ktorý napísal pre priateľov, začal slovami: "Narodil som sa celkom náhodou 10. marca 1920 pred bránou Mestskej nemocnice, ktorá bola zatvorená z dôvodov štrajku. Moja matka, obťažkaná zobranými spismi Paula Claudela (odvtedy ho neznášam), sa nachádzala v trinástom mesiaci, takže nemohla dosť dobre čakať na konkordát. Kňaz, svätý muž, kráčajúci práve okolo, ma zobral a nanovo odložil."

Faktom je, že sa narodil 10. marca 1920, ale na predmestí Paríža vo Villa-d'Avray. Na École Centrale Paris vyštudoval techniku a banské inžinierstvo. V rokoch 1941 - 1946 pracoval v Association Française de Normalisation (Francúzsky normalizačný ústav), čo ho samozrejme nenapĺňalo, a preto dal prednosť literatúre, hudbe, recesii, či provokácií. Stal sa výraznou postavou umeleckej štvrte Saint-Germain-des-Prés.

Literárne či umelecky nadviazal na tvorbu Alfreda Jarryho a v roku 1952 sa stal aj členom Patafyzického kolégia. V roku 1947 okrem Peny dní vydal aj druhý známy román Jeseň v Pekingu. Oba vyšli v slovenskom preklade v roku 1990.

Boris Vian zomrel 23. júna 1959 počas premietania filmovej verzie románu Napľujem na vaše hroby. Mal 39 rokov.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.

- Slovenská pošta vydá v piatok poštovú známku „Technické pamiatky: Bratislavský propeler“.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali piatkové rokovanie na 33. schôdzi prebratím návrhu k zmene štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Obsahuje najmä technické zmeny.

- V niektorých okresoch Slovenska sa v piatok môže vyskytnúť silný vietor. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahu prvého stupňa.

- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok vyzvala na vynaloženie väčšieho úsilia v boji s osýpkami, ktoré sa šíria v 58 krajinách vrátane Spojených štátov, kde už na ne zomreli dve deti.

- Britský princ Harry sa vo štvrtok na vopred neohlásenej návšteve Ukrajiny stretol s obeťami vojny. Podľa jeho hovorcu ide o súčasť jeho práce v prospech zranených veteránov.

- Hokejisti Washingtonu v zostave s Martinom Fehérvárym zvíťazili v noci na piatok v NHL nad Carolinou 5:4 po nájazdovom rozstrele. Slovenský obranca odohral 21:34 minút a zaznamenal dva plusové body.

- Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok oznámil, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa musí uľahčiť návrat salvádorského občana, ktorý bol neoprávnene deportovaný do väzenia v jeho rodnej krajine.

- Medzi obeťami štvrtkového zrútenia vrtuľníka do rieky Hudson v New Yorku je aj Agustín Escobar, španielsky generálny riaditeľ pre železničnú infraštruktúru technologickej spoločnosti Siemens, jeho manželka a tri malé deti vo veku štyri až jedenásť rokov.