Bratislava/Washington 6. februára (TASR) – Do dejín sa zapísal ako jeden z najväčších politikov 20. storočia, ako muž, ktorý porazil komunizmus. Hlavným cieľom Ronalda Reagana, ktorý bol prezidentom USA v rokoch 1981 - 1989, bola porážka Sovietskeho zväzu, ktorý označil za "ríšu zla". V sobotu 6. februára uplynie 110 rokov od narodenia pôvodne amerického westernového herca, neskoršieho guvernéra Kalifornie a v poradí 40. amerického prezidenta Ronalda Reagana.

Dejiny si pamätajú aj jeho slová z 12. júna 1987. Počas návštevy Západného Berlína vyzval pri Brandenburskej bráne sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru. "Pán Gorbačov, otvorte túto bránu, zbúrajte tento múr," vyhlásil vtedy Reagan, ktorého časopis Time vyhlásil v rokoch 1980 a 1983 za osobnosť roka.

Ronald Wilson Reagan sa narodil 6. februára 1911 v mestečku Tampico v štáte Illinois. Bol druhým synom z chudobnej rodiny s írskymi, škótskymi a anglickými koreňmi.

V mladosti ho bavil najmä šport - plávanie a futbal, ale predovšetkým herectvo, a už vtedy prejavil svoj rozprávačsky a herecký talent. Vďaka odporúčaniu svojho futbalového trénera dostal v roku 1929 štipendium pre nemajetných poslucháčov na univerzite Eureka College, na ktorej študoval ekonómiu a sociológiu.

Po promócii v roku 1932 sa stal športovým komentátorom v regionálnych rozhlasových rádiách v štáte Iowa. S týmto zamestnaním súviseli aj každoročné návštevy bejzbalového strediska v Kalifornii.

Brány Hollywoodu sa mu otvorili v roku 1937. Nakrútil 53 filmov, v ktorých stvárňoval najmä kovbojov, šerifov a drsných chlapov. Koncom 50. rokov sa postupne presunul z filmu do televízie. Posledný film Zabijaci (The Killers) natočil v roku 1964.

Jeho herecká kariéra sa definitívne skončila a naplno sa začal venovať politike, hoci o nej nemal príliš vysokú mienku. Raz na túto tému vyhlásil: "Politika je druhé najstaršie remeslo na svete a mám taký dojem, že sa niekedy podobá na to najstaršie."

V roku 1966 a následne aj o štyri roky neskôr bol Reagan, pôvodne demokrat, ktorý prešiel k republikánom, zvolený za guvernéra Kalifornie.

Do prezidentskej kampane sa zapojil celkovo trikrát: Po prvý raz v roku 1968, následne v roku 1976, ale až tretí pokus v roku 1980 bol úspešný. Na republikánskom predvolebnom zjazde v júli 1980 zhromaždeným delegátom prisľúbil, že sa postará o obnovu ekonomiky a posilní národnú bezpečnosť. Následne suverénne porazil demokratického kandidáta, úradujúceho prezidenta Jimmyho Cartera a vo veku 69 rokov sa stal dovtedy najstarším prezidentom zvoleným do úradu. Svoju pozíciu obhájil s rekordným rozdielom takmer 17 miliónov hlasov aj v prezidentských voľbách, ktoré sa konali v roku 1984.

Do úradu prezidenta nastúpil Reagan 20. januára 1981 a funkciu hlavy štátu zastával do 20. januára 1989. "Jeho ekonomická politika, známa pod názvom reaganomika, sa vyznačovala znížením dane z príjmu, znížila sa miera regulácie štátu, poklesla miera inflácie a  nezamestnanosť. Rapídne znížil štátne dotácie a narástli výdavky na obranu," napísal vo svojej knihe Rivali a  partneri studenej vojny riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.

Už počas jeho prvého funkčného obdobia došlo k zhoršeniu vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Na zhromaždení Národnej asociácie evanjelikov v Ohiu 3. marca 1983 nazval Reagan Sovietsky zväz "ríšou zla".

Reagan bol známy svojim nekompromisným antikomunistickým postojom, pričom razil heslo, že mier možno presadiť jedine silou. V rokoch 1981 - 1985 sa výdavky USA na obranu zvýšili o 40 percent. V marci 1983 vyhlásil vesmírny megaprojekt strategickej obrannej iniciatívy (SDI). Cieľom tohto programu, nazývaného tiež "hviezdne vojny", bolo vybudovanie systému, ktorý mal chrániť Spojené štáty pred útokom strategických jadrových zbraní, najmä balistických rakiet.

Nástup Michaila Gorbačova k moci a politiky ním presadzovaných reforiem Reagan privítal. Nasledovalo viacero summitov – v Ženeve (1985), v Reykjavíku (1986), vo Washingtone (1987) a v Moskve (1988).

Ronald Reagan zomrel 5. júna 2004 vo svojom dome v  Los Angeles vo veku 93 rokov na zápal pľúc a následky Alzheimerovej choroby, ktorú mu diagnostikovali desať rokov predtým. Keď v roku 1994 trasúcim sa hlasom oznamoval, že trpí touto chorobou vyslovil želanie, aby si ho svet pamätal ako veľkého muža.