Medzinárodná vesmírna stanica, na prevádzke ktorej doteraz spolupracovali Rusko i USA, je na obežnej dráhe Zeme od roku 1998.
Autor TASR
Moskva 26. júla (TASR) - Rusko sa rozhodlo opustiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) "po roku 2024". Podľa agentúry AFP to v utorok povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nový šéf vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov.
"Samozrejme splníme všetky záväzky voči našim partnerom, ale rozhodnutie opustiť túto stanicu po roku 2024 už bolo prijaté," povedal Borisov. "Domnievam sa, že v tom čase už začneme budovať našu vlastnú orbitálnu stanicu," dodal Borisov, pričom tento zámer označil za "prioritu" ruského vesmírneho programu.
Borisov tiež povedal, že ruský vesmírny priemysel je v "ťažkej situácii". Dodal, že sa bude snažiť "zvýšiť latku a v prvom rade poskytnúť ruskej ekonomike potrebné služby", pričom spomenul navigáciu, komunikáciu a prenos dát.
Tento krok Ruska prichádza v čase, keď medzi Kremľom a Západom vládne napätie v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou intervenciou Moskvy na Ukrajine, ako aj niekoľkými kolami bezprecedentných sankcií uvalených na Rusko a jeho predstaviteľov.
Medzinárodná vesmírna stanica, na prevádzke ktorej doteraz spolupracovali Rusko i USA, je na obežnej dráhe Zeme od roku 1998. Výskum vesmíru bol doteraz jednou z mála oblastí, kde táto spolupráca nebola narušená napätím súvisiacim s Ukrajinou a inými otázkami.
Vyslanie prvého človeka do vesmíru v roku 1961 a vypustenie prvej umelej družice o štyri roky skôr patria medzi kľúčové úspechy sovietskeho vesmírneho programu a v Rusku dodnes zostávajú hlavným zdrojom národnej hrdosti.
Odborníci však tvrdia, že Roskosmos, ktorého počiatky siahajú do roku 1992, je stále iba tieňom seba samého. V posledných rokoch ho postihla séria neúspechov v podobe straty niekoľkých satelitov a iných zariadení, nevyhol sa ani korupcii.
Borisov, bývalý podpredseda vlády s vojenským vzdelaním, v polovici júla na základe Putinovho nariadenia nahradil Dmitrija Rogozina, skúseného nacionalistického politika známeho svojimi bombastickými vyhláseniami a výstredným správaním.
"Samozrejme splníme všetky záväzky voči našim partnerom, ale rozhodnutie opustiť túto stanicu po roku 2024 už bolo prijaté," povedal Borisov. "Domnievam sa, že v tom čase už začneme budovať našu vlastnú orbitálnu stanicu," dodal Borisov, pričom tento zámer označil za "prioritu" ruského vesmírneho programu.
Borisov tiež povedal, že ruský vesmírny priemysel je v "ťažkej situácii". Dodal, že sa bude snažiť "zvýšiť latku a v prvom rade poskytnúť ruskej ekonomike potrebné služby", pričom spomenul navigáciu, komunikáciu a prenos dát.
Tento krok Ruska prichádza v čase, keď medzi Kremľom a Západom vládne napätie v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou intervenciou Moskvy na Ukrajine, ako aj niekoľkými kolami bezprecedentných sankcií uvalených na Rusko a jeho predstaviteľov.
Medzinárodná vesmírna stanica, na prevádzke ktorej doteraz spolupracovali Rusko i USA, je na obežnej dráhe Zeme od roku 1998. Výskum vesmíru bol doteraz jednou z mála oblastí, kde táto spolupráca nebola narušená napätím súvisiacim s Ukrajinou a inými otázkami.
Vyslanie prvého človeka do vesmíru v roku 1961 a vypustenie prvej umelej družice o štyri roky skôr patria medzi kľúčové úspechy sovietskeho vesmírneho programu a v Rusku dodnes zostávajú hlavným zdrojom národnej hrdosti.
Odborníci však tvrdia, že Roskosmos, ktorého počiatky siahajú do roku 1992, je stále iba tieňom seba samého. V posledných rokoch ho postihla séria neúspechov v podobe straty niekoľkých satelitov a iných zariadení, nevyhol sa ani korupcii.
Borisov, bývalý podpredseda vlády s vojenským vzdelaním, v polovici júla na základe Putinovho nariadenia nahradil Dmitrija Rogozina, skúseného nacionalistického politika známeho svojimi bombastickými vyhláseniami a výstredným správaním.