Vypočutia na súde budú trvať týždeň a Gabon predloží svoje argumenty v stredu.
Autor TASR
Haag 30. septembra (TASR) - Rovníková Guinea v pondelok požiadala Medzinárodný súdny dvor (MSD), aby zamietol nároky Gabonu na sporné ostrovy v zálive Corisco na západe Afriky. Ide o územie s bohatým náleziskom ropy. TASR informuje podľa správy agentúr Reuters a AFP.
Oba susediace africké štáty sú významnými producentami ropy. Ich spor sa týka najmä malého neobývaného ostrova Mbanié, ktorý sa nachádza pri pobreží Gabonu. Má rozlohu iba 30 hektárov.
Konflikt sa začala v roku 1972, keď gabonská armáda z Mbanié vytlačila vojakov Rovníkovej Guiney. Gabon tam odvtedy udržiava trvalú vojenskú prítomnosť. Spor sa obnovil až začiatkom roku 2000, keď sa v zálive našli nové ložiská ropy.
V roku 2016, po rokoch sprostredkovateľského úsilia OSN obe krajiny podpísali dohodu, na základe ktorej spor predložili na posúdenie MSD.
Rovníková Guinea si nárokuje ostrov na základe Parížskej zmluvy z roku 1900 o vymedzení hraníc francúzskych a španielskych koloniálnych dŕžav v západnej Afrike. Rovníková Guinea tvrdí, že sporné ostrovy sú súčasťou siete ostrovov v zálive Corisco pod španielskou správou. Ostrovy by preto mali byť územím Rovníkovej Guiney, ktorá bola jedinou španielskou kolóniou v regióne.
Gabon tvrdí, že MSD by mal vychádzať z princípu geografickej blízkosti, keďže ostrovy ležia bližšie k jeho pobrežiu. Argumentuje aj Dohodou z Bata z roku 1974, ktorá ustanovila námorné hranice oboch štátov.
Rovníková Guinea však túto zmluvu nikdy nepodpísala. Dokument, ktorý Gabon predložil ako dôkaz dohody z roku 1974, nie je podpísaný a nie je originálom. "Stanovisko Gabonu je fakticky a právne neudržateľné," uviedol na súde zástupca Rovníkovej Guiney Domingo Mba Esono.
Vypočutia na súde budú trvať týždeň a Gabon predloží svoje argumenty v stredu. Očakáva sa, že súd vydá konečné a záväzné rozhodnutie v priebehu budúceho roka.
Oba susediace africké štáty sú významnými producentami ropy. Ich spor sa týka najmä malého neobývaného ostrova Mbanié, ktorý sa nachádza pri pobreží Gabonu. Má rozlohu iba 30 hektárov.
Konflikt sa začala v roku 1972, keď gabonská armáda z Mbanié vytlačila vojakov Rovníkovej Guiney. Gabon tam odvtedy udržiava trvalú vojenskú prítomnosť. Spor sa obnovil až začiatkom roku 2000, keď sa v zálive našli nové ložiská ropy.
V roku 2016, po rokoch sprostredkovateľského úsilia OSN obe krajiny podpísali dohodu, na základe ktorej spor predložili na posúdenie MSD.
Rovníková Guinea si nárokuje ostrov na základe Parížskej zmluvy z roku 1900 o vymedzení hraníc francúzskych a španielskych koloniálnych dŕžav v západnej Afrike. Rovníková Guinea tvrdí, že sporné ostrovy sú súčasťou siete ostrovov v zálive Corisco pod španielskou správou. Ostrovy by preto mali byť územím Rovníkovej Guiney, ktorá bola jedinou španielskou kolóniou v regióne.
Gabon tvrdí, že MSD by mal vychádzať z princípu geografickej blízkosti, keďže ostrovy ležia bližšie k jeho pobrežiu. Argumentuje aj Dohodou z Bata z roku 1974, ktorá ustanovila námorné hranice oboch štátov.
Rovníková Guinea však túto zmluvu nikdy nepodpísala. Dokument, ktorý Gabon predložil ako dôkaz dohody z roku 1974, nie je podpísaný a nie je originálom. "Stanovisko Gabonu je fakticky a právne neudržateľné," uviedol na súde zástupca Rovníkovej Guiney Domingo Mba Esono.
Vypočutia na súde budú trvať týždeň a Gabon predloží svoje argumenty v stredu. Očakáva sa, že súd vydá konečné a záväzné rozhodnutie v priebehu budúceho roka.