Erdogan oznámil, že nariadil svojmu ministrovi zahraničných vecí, aby čo najskôr vyhlásil desať veľvyslancov za nežiaduce osoby.
Autor TASR
,aktualizované Helsinki 24. októbra (TASR) - Za "poľutovaniahodnú situáciu" označila v nedeľu fínska premiérka Sanna Marinová rozhodnutie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana označiť za nežiaduce osoby desiatich veľvyslancov v Turecku vrátane fínskeho, ktorí vyzvali na prepustenie väzneného tureckého filantropa Osmana Kavalu. Informovala o tom agentúra AP.
Podľa Marinovej je Erdoganovo rozhodnutie, ktoré oznámil v sobotu, "tvrdou reakciou". "Toto je veľmi poľutovaniahodná situácia. Považovali sme za dôležité, aby sa rešpektovali a dodržiavali rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto sme vyzvali na prepustenie tohto aktivistu pre ľudské práva," povedala Marinová. Fínsko podľa jej slov vedie dialóg s tureckými predstaviteľmi a čaká na ďalšie informácie z Ankary, kým "vyvodí akékoľvek závery".
Turecký prezident sa už vo štvrtok vyhrážal vyhostením veľvyslancov z Dánska, Fínska, Francúzska, Holandska, Kanady, Nemecka, Nórska, Nového Zélandu, Spojených štátov a Švédska. Títo veľvyslanci vydali v pondelok spoločne vyhlásenie, v ktorom uviedli, že pretrvávajúce väznenie Kavalu "vrhá tieň na rešpektovanie demokracie a vlády zákona i na transparentnosť súdnictva" v Turecku, pričom vyzvali na rýchle a spravodlivé riešenie Kavalovho prípadu.
Erdogan v sobotu oznámil, že nariadil svojmu ministrovi zahraničných vecí, aby čo najskôr vyhlásil týchto desať veľvyslancov za nežiaduce osoby.
AP poznamenala, že do nedeľňajšieho popoludnia žiadna zo štyroch severských krajín (Dánsko, Fínsko, Švédsko a Nórsko) nedostala oficiálne oznámenie od tureckého ministerstva zahraničných vecí o tom, že ich veľvyslanci boli označení za nežiaduce osoby.
"Môžem však prehlásiť, že sme v úzkom kontakte s našimi priateľmi a spojencami ohľadom prípadu," povedal v sobotu večer dánsky minister zahraničia Jeppe Kofod.
Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že o opatrení vie a "žiada objasnenie od tureckého ministerstva zahraničných vecí".
V Paríži narodený filantrop a aktivista Kavala (64) je vo väzení od roku 2017 napriek tomu, že nebol odsúdený. Jeho prípad vyvolal napätie vo vzťahoch Ankary so Západom.
Turecký aktivista čelí viacerým obvineniam z organizovania a financovania masových protivládnych protestov v roku 2013 a z neúspešného pokusu o vojenský prevrat v roku 2016. Kavala všetky obvinenia odmieta.
Ľudskoprávne skupiny a vlády niektorých západných krajín považujú Kavalovo väznenie za symbol rastúcej netolerancie tureckého prezidenta Erdogana voči disentu.
Podľa Marinovej je Erdoganovo rozhodnutie, ktoré oznámil v sobotu, "tvrdou reakciou". "Toto je veľmi poľutovaniahodná situácia. Považovali sme za dôležité, aby sa rešpektovali a dodržiavali rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto sme vyzvali na prepustenie tohto aktivistu pre ľudské práva," povedala Marinová. Fínsko podľa jej slov vedie dialóg s tureckými predstaviteľmi a čaká na ďalšie informácie z Ankary, kým "vyvodí akékoľvek závery".
Turecký prezident sa už vo štvrtok vyhrážal vyhostením veľvyslancov z Dánska, Fínska, Francúzska, Holandska, Kanady, Nemecka, Nórska, Nového Zélandu, Spojených štátov a Švédska. Títo veľvyslanci vydali v pondelok spoločne vyhlásenie, v ktorom uviedli, že pretrvávajúce väznenie Kavalu "vrhá tieň na rešpektovanie demokracie a vlády zákona i na transparentnosť súdnictva" v Turecku, pričom vyzvali na rýchle a spravodlivé riešenie Kavalovho prípadu.
Erdogan v sobotu oznámil, že nariadil svojmu ministrovi zahraničných vecí, aby čo najskôr vyhlásil týchto desať veľvyslancov za nežiaduce osoby.
AP poznamenala, že do nedeľňajšieho popoludnia žiadna zo štyroch severských krajín (Dánsko, Fínsko, Švédsko a Nórsko) nedostala oficiálne oznámenie od tureckého ministerstva zahraničných vecí o tom, že ich veľvyslanci boli označení za nežiaduce osoby.
"Môžem však prehlásiť, že sme v úzkom kontakte s našimi priateľmi a spojencami ohľadom prípadu," povedal v sobotu večer dánsky minister zahraničia Jeppe Kofod.
Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že o opatrení vie a "žiada objasnenie od tureckého ministerstva zahraničných vecí".
V Paríži narodený filantrop a aktivista Kavala (64) je vo väzení od roku 2017 napriek tomu, že nebol odsúdený. Jeho prípad vyvolal napätie vo vzťahoch Ankary so Západom.
Turecký aktivista čelí viacerým obvineniam z organizovania a financovania masových protivládnych protestov v roku 2013 a z neúspešného pokusu o vojenský prevrat v roku 2016. Kavala všetky obvinenia odmieta.
Ľudskoprávne skupiny a vlády niektorých západných krajín považujú Kavalovo väznenie za symbol rastúcej netolerancie tureckého prezidenta Erdogana voči disentu.