Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iránsky minister zahraničných vecí Džavád Zaríf na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že existuje nádej na dohodu. Rozhovory budú pokračovať o 10 dní.
Autor TASR
,aktualizované Ženeva 10. novembra (TASR) - Napriek diplomatickým pokrokom sa na rokovaniach o iránskom jadrovom programe nepodarilo dosiahnuť prelom. Rokovania zástupcov svetových veľmocí a islamskej republiky budú pokračovať 20. novembra v Ženeve, oznámila dnes ráno šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová.
Podľa jej slov sa na druhom kole ženevských rokovaní, ktoré trvali tri namiesto plánovaných dvoch dní a skončili sa až v noci na dnes, objavili určité pokroky, stále však pretrvávajú podstatné rozpory, informovala agentúra DPA.
Iránsky minister zahraničných vecí Džavád Zaríf na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že existuje nádej na dohodu. "Nie som sklamaný. Mali sme tri veľmi produktívne dni a to je niečo, na čom môžeme stavať," uviedol. Dôležité sú podľa neho cieľavedomosť a dobrá vôľa všetkých strán naďalej pracovať na riešení.
Minister zahraničných vecí USA John Kerry v závere stretnutia hovoril o "významnom pokroku" s tým, že diplomati sa bezpochyby priblížili k dohode viac než kedykoľvek predtým. Rozhovory si vyžadujú čas, pretože musí byť prekonaná dlhotrvajúca nedôvera medzi Západom a Iránom.
Kerry súčasne upozornil, že priestor na diplomatické riešenie nie je časovo neohraničený. "Čas beží," zdôraznil s tým, že cieľom rokovaní je naďalej zabrániť Iránu vyrobiť jadrové zbrane.
Najnovšie rozhovory v Ženeve skomplikoval neobvyklý otvorený spor medzi šesticou veľmocí. Francúzsko odmietlo spoločný zoznam požiadaviek voči Iránu s argumentom, že sú príliš mierne, aby výmenou dostal zmiernenie sankcií, konštatovala agentúra AP.
Niekoľko rokov viaznuce rozhovory piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka s Iránom o spore okolo jeho jadrového programu sa znova rozbehli po nástupe nového iránskeho prezidenta Hasana Rúháního. Irán čelí podozreniu, že v rámci civilného jadrového programu tajne vyvíja aj nukleárne zbrane, čo Teherán dôrazne popiera.
Na rokovacom stole v Ženeve bolo tento týždeň prechodné riešenie, uviedli zdroje z delegácií. Teherán by podľa návrhu dočasne zastavil atómový program výmenou za zmiernenie niektorých hospodárskych sankcií či uvoľnenie financií z predaja ropy na blokovaných zahraničných účtoch.
V druhom kroku by predmetom rokovaní bola už komplexná dohoda. Tá by mala zaistiť, že Irán nebude pracovať na jadrových zbraniach. Teherán chce túto obavu rozptýliť, výmenou však žiada uznanie práva na civilný jadrový program vrátane obohacovania uránu do úrovne piatich percent, ako aj zrušenie sankcií.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzval dnes svetové veľmoci, aby sa neunáhlili s podpisovaním dohody s Iránom, ktorú označil za nebezpečnú.
Netanjahu uviedol, že tento víkend hovoril telefonicky s prezidentmi USA, Ruska a Francúzska, ako aj nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a britským premiérom Davidom Cameronom, informovala agentúra DPA.
"Povedal som im, že podľa všetkých informácií, ktoré sa dostávajú do Izraela, je pripravovaná dohoda zlá a nebezpečná," vyhlásil Netanjahu.
Nebezpečná je podľa jeho slov preto, že by zmiernila tlak sankcií na Irán, "ktorého budovanie trvalo roky", a súčasne by Teheránu ponechala schopnosť vyrábať obohatený urán.
Podľa jej slov sa na druhom kole ženevských rokovaní, ktoré trvali tri namiesto plánovaných dvoch dní a skončili sa až v noci na dnes, objavili určité pokroky, stále však pretrvávajú podstatné rozpory, informovala agentúra DPA.
Iránsky minister zahraničných vecí Džavád Zaríf na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že existuje nádej na dohodu. "Nie som sklamaný. Mali sme tri veľmi produktívne dni a to je niečo, na čom môžeme stavať," uviedol. Dôležité sú podľa neho cieľavedomosť a dobrá vôľa všetkých strán naďalej pracovať na riešení.
Minister zahraničných vecí USA John Kerry v závere stretnutia hovoril o "významnom pokroku" s tým, že diplomati sa bezpochyby priblížili k dohode viac než kedykoľvek predtým. Rozhovory si vyžadujú čas, pretože musí byť prekonaná dlhotrvajúca nedôvera medzi Západom a Iránom.
Kerry súčasne upozornil, že priestor na diplomatické riešenie nie je časovo neohraničený. "Čas beží," zdôraznil s tým, že cieľom rokovaní je naďalej zabrániť Iránu vyrobiť jadrové zbrane.
Najnovšie rozhovory v Ženeve skomplikoval neobvyklý otvorený spor medzi šesticou veľmocí. Francúzsko odmietlo spoločný zoznam požiadaviek voči Iránu s argumentom, že sú príliš mierne, aby výmenou dostal zmiernenie sankcií, konštatovala agentúra AP.
Niekoľko rokov viaznuce rozhovory piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka s Iránom o spore okolo jeho jadrového programu sa znova rozbehli po nástupe nového iránskeho prezidenta Hasana Rúháního. Irán čelí podozreniu, že v rámci civilného jadrového programu tajne vyvíja aj nukleárne zbrane, čo Teherán dôrazne popiera.
Na rokovacom stole v Ženeve bolo tento týždeň prechodné riešenie, uviedli zdroje z delegácií. Teherán by podľa návrhu dočasne zastavil atómový program výmenou za zmiernenie niektorých hospodárskych sankcií či uvoľnenie financií z predaja ropy na blokovaných zahraničných účtoch.
V druhom kroku by predmetom rokovaní bola už komplexná dohoda. Tá by mala zaistiť, že Irán nebude pracovať na jadrových zbraniach. Teherán chce túto obavu rozptýliť, výmenou však žiada uznanie práva na civilný jadrový program vrátane obohacovania uránu do úrovne piatich percent, ako aj zrušenie sankcií.
Izrael: Netanjahu vyzval veľmoci, aby sa neunáhlili s dohodou s Iránom
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzval dnes svetové veľmoci, aby sa neunáhlili s podpisovaním dohody s Iránom, ktorú označil za nebezpečnú.
Netanjahu uviedol, že tento víkend hovoril telefonicky s prezidentmi USA, Ruska a Francúzska, ako aj nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a britským premiérom Davidom Cameronom, informovala agentúra DPA.
"Povedal som im, že podľa všetkých informácií, ktoré sa dostávajú do Izraela, je pripravovaná dohoda zlá a nebezpečná," vyhlásil Netanjahu.
Nebezpečná je podľa jeho slov preto, že by zmiernila tlak sankcií na Irán, "ktorého budovanie trvalo roky", a súčasne by Teheránu ponechala schopnosť vyrábať obohatený urán.
