Presne o 20.00 h sa Benedikt XVI. stane prvým pápežom po 600 rokoch, ktorý z úradu odstúpi. Nastane obdobie sede vacante, ktoré bude trvať až do zvolenia nového pápeža.
Vatikán 28. februára (TASR) - Benedikt XVI. dnes poslednýkrát v úrade pápeža prijal vo Vatikáne kardinálov a ubezpečil ich, že sa bude za nich modliť najmä v najbližších dňoch, keď budú voliť jeho nástupcu. V mene kardinálov sa dekan kardinálskeho kolégia Angelo Sodano Benediktovi poďakoval za jeho službu cirkvi.
Pápež kardinálov ubezpečil: "Budem s vami v modlitbách, najmä v najbližších pár dňoch, keď budete voliť nového pápeža, ktorému už dnes sľubujem svoju bezpodmienečnú úctu a poslušnosť".
Vyzval, aby kolégium kardinálov pracovalo v jednote, "ako orchester", ktorý napriek rozmanitosti - ako vo všeobecnej cirkvi - môže dospieť k "zhode a harmónii". Podľa tlačových agentúr ide o jasné posolstvo pre kardinálov, chystajúcich sa na konkláve, ktoré zvolí jeho nástupcu.
Odstupujúci pápež počas stretnutia s kardinálmi vyzval katolícku cirkev, aby sa zjednotila za novým pápežom.
Pápež prejavy úcty kardinálov, ktorí pred ním pokľakli a pobozkali mu prsteň, prijímal po stojačky. Foto: TASR/APAko informovala agentúra Reuters, 85-ročný pápež predniesol svoj príhovor po sediačky, ale prejavy úcty kardinálov, ktorí pred ním pokľakli a pobozkali mu prsteň, prijímal po stojačky. Tento 1,5-hodinový ceremoniál prerušil nakrátko len raz, aby sa napil vody.
Dekan kardinálskeho kolégia a bývalý vatikánsky štátny sekretár Angelo Sodano v príhovore pápežovi povedal, že kardináli sa vždy "s hlbokou láskou" snažili sprevádzať ho na jeho ceste a nasledovať jeho príklad. Na záver mu v mene všetkých kardinálov v nemčine, jazyku pápežovej "milovanej vlasti", zaželal: "Vergelt's Gott" (Boh vám žehnaj).
Agentúra Reuters si všimla, že medzi kardinálmi bol aj Roger Mahony napriek tomu, že bol online petíciou vyzvaný, aby do Ríma necestoval v súvislosti s tým, že sa snažil kryť kňazov podozrivých z pohlavného zneužívania detí. Z toho dôvodu bol zbavený všetkých povinností s účasťou verejnosti.
Dnes okolo 17.00 h Benedikt XVI. opustí Apoštolský palác, na vŕšku vo Vatikánskych záhradách nasadne do vrtuľníka, ktorým sa presunie do letnej rezidencie v Castel Gandolfe, odkiaľ ešte naposledy ako pápež z balkóna pozdraví veriacich.
Presne o 20.00 h sa Benedikt XVI. stane prvým pápežom po 600 rokoch, ktorý z úradu odstúpi. Nastane obdobie sede vacante, ktoré bude trvať až do zvolenia nového pápeža.
Galéria: Cesta Josepha Ratzingera na Petrov stolec
Novým domovom emeritného pápeža, ako bude Benedikt XVI. po odstúpení oslovovaný, by sa mala stať štvorposchodová budova spojená s kláštorom na severnom okraji vatikánskych záhrad. V ústraní sa chce venovať modlitbám, nevracia sa k súkromnému životu, ako zdôraznil na stredajšej poslednej generálnej audiencii. "Neopúšťam kríž, ale novým spôsobom chcem byť pri ukrižovanom Kristovi," uviedol. "Nebudem už mať moc úradu, ale v službe modlitbou zostanem," spresnil.
V Nemecku sa dnes večer rozozvučia zvony
V Nemecku, hlavne však v Bavorsku, ktoré je rodiskom odstupujúceho pápeža, sa dnes konajú ďakovné pobožnosti a večer, v okamihu, keď Benediktova rezignácia nadobudne platnosť, sa v Nemecku rozozvučia kostolné zvony. Ústredná ďakovná omša sa uskutoční v Katedrále sv. Hedvigy v Berlíne a zúčastní sa na nej aj kancelárka Angela Merkelová.
Vzhľadom na to, že Benedikt uvádza, že hlavnou motiváciou pre jeho rezignáciu bolo ubúdanie fyzických síl s pribúdajúcim vekom, možno podľa CNS očakávať, že kardináli zvolia mladšieho člena kolégia kardinálov.
Účastníci konkláve
Ako informuje Catholic News Service (CNS), priemerný vek účastníkov konkláve bude však tentoraz o niečo vyšší ako v roku 2005, keď bol za pápeža zvolený vtedy 78-ročný kardinál Joseph Ratzinger.
Do konkláve, ktoré sa bude konať tradične v Sixtínskej kaplnke, sú povolaní vstúpiť len kardináli mladší ako 80 rokov. Priemerný vek skupiny 117 kardinálov nastávajúceho konkláve, ktorí spĺňajú túto podmienku, je 71 rokov a 11 mesiacov. Volitelia Benedikta XVI. mali v priemere 71 rokov a sedem mesiacov, kým poľského kardinála Karola Wojtylu v roku 1978 zvolil kardinálsky zbor s priemerným vekom 67 rokov, píše CNS.
Medzi kardinálmi, ktorí budú voliť nástupcu Benedikta XVI., je len päť päťdesiatnikov, 38 šesťdesiatnikov a 74 sedemdesiatnikov.
Najstarší a najmladší
Najstarším účastníkom konkláve bude kardinál Walter Kasper, ktorý síce k dnešnému dňu má 79 rokov, ale 80. narodeniny oslávi 5. marca.
Najmladším kardinálom-voliteľom by mal byť 53-ročný indický kardinál Baselios Cleemis Thottunkal, arcibiskup sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi. V konkláve budú zasadať aj ďalší traja kardináli z katolíckych cirkví východného rítu.
Medzi kardinálmi je 43 percent takých, ktorých kreoval blahoslavený pápež Ján Pavol II. a ktorí sa teda zúčastnili aj na voľbe dnes odstupujúceho pápeža pred ôsmimi rokmi. Zvyšných 57 percent vymenoval Benedikt XVI.
V súvislosti so škandálom Vatileaks je pre pozorovateľov zaujímavá aj informácia, že 35 percent z účastníkov budúceho konkláve pracuje alebo do odchodu na dôchodok pracovalo v rámci Rímskej kúrie. V konkláve v roku 2005 ich bolo 24 percent.
Európskych kardinálov je viac
Väčšina kardinálov pôsobí na čele arcidiecéz v rôznych častiach sveta. Ako uvádza CNS, 117 kardinálov, potenciálnych voliteľov, pochádza spolu z 50 krajín sveta. Nadpolovičnú prevahu - 52 percent - majú Európania. ďalších 16 percent pripadá na predstaviteľov Latinskej Ameriky, 12 percent na zástupcov USA a Kanady, po 11 percent na Afriku a Áziu. Austráliu a južné Tichomorie zastupuje len jediný kardinál - George Pell zo Sydney.
Pokiaľ ide o zastúpenie krajín, v porovnaní so situáciou spred ôsmich rokov upevnilo svoju pozíciu Taliansko - v konkláve bude 28 talianskych kardinálov, čo je o osem viac než v roku 2005 a o dvoch viac ako v roku 1978. Očakáva sa, že zo Spojených štátov príde na konkláve 11 voliteľov, z Nemecka šiesti, zo Španielska, Brazílie a Indie po päť kardinálov. Francúzsko a Poľsko budú mať štyroch elektorov a Mexiko a Kanada po troch.
Medzi kardinálmi v konkláve, ktoré bude voliť nového pápeža, bude 19 členov mníšskych reholí, čo je 16 percent kardinálov-voliteľov, pričom sú medzi nimi štyria saleziáni, traja františkáni a dvaja jezuiti.
Kardináli-volitelia sa pravdepodobne stretnú v piatok
Podľa agentúry Reuters by sa kardináli-volitelia mali prvýkrát stretnúť v piatok, aby rozhodli o dátume začiatku konkláve, keďže pápež Benedikt XVI. im dal túto právomoc zmenou kánonického práva formou vydania tzv. motu proprio. Keby tak neurobil, museli by so začiatkom konkláve čakať 15 až 20 dní od jeho rezignácie. Podľa kuloárnych informácií Vatikán by uvítal zvolenie Benediktovho nástupcu do polovice marca, aby sa mohol nový pápež zúčastniť na slávení najvýznamnejšieho sviatku katolíckej cirkvi - Veľkej noci.
Očakáva sa, že rozhodnutie o novom pápežovi padne rýchlo. Benedikt XVI. bol zvolený po dvoch dňoch konkláve a konkláve, z ktorého vzišiel Ján Pavol II., trvalo tri dni.
Aj keď oficiálne sa nespomínajú žiadne mená favoritov a nevedie sa ani žiadna kampaň, špekuluje sa, že Benediktovým nástupcom by sa mohol stať napr. Brazílčan Odilo Scherer, Kanaďan Marc Ouellet, Ghanančan Peter Turkson, Talian Angelo Scola či Američan Timothy Dolan.
Konkláve, ktoré zvolilo Josepha Ratzingera za 265. pápeža
Pápeža volí zbor kardinálov (konkláve) na celý život, cirkevné právo však nevylučuje ani jeho odstúpenie. Hlava katolíckej cirkvi nemusí v tomto prípade uviesť nijaké dôvody, jej odstúpenie nesmie ani nikto prijať. Podstatné však je, aby pápež prijal rozhodnutie odstúpiť úplne dobrovoľne. Takéto sú zásady kánonického práva (Can.332 §2), ktoré v roku 1983 zreformoval Ján Pavol II.
Konkláve, na ktorom kardináli volili nového pápeža, sa začalo 18. apríla 2005. Kolégium kardinálov zvolilo 19. apríla 2005 nemeckého kardinála Josepha Ratzingera za 265. pápeža v histórii katolíckej cirkvi. Nástupcu zosnulého Jána Pavla II. inaugurovali 24. apríla 2005.
Zvolenie 265. pápeža oznámil čílsky kardinál Jorge Arture Medina Estivez tradičnou formulou "Annuntio vobis gaudium magnum: habemus papam" (Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža). Išlo o jednu z najrýchlejších volieb hlavy katolíckej cirkvi v poslednom storočí. Pápeža Pia XII. zvolili v roku 1939 v treťom hlasovaní za jeden deň, Jána Pavla I. v roku 1978 po štyroch hlasovaniach. Ratzingera zvolili kardináli po štyroch alebo piatich hlasovaniach počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí.
Nemecký kardinál Joseph Ratzinger po svojom zvolení za pápeža prijal pápežské meno Benedikt XVI. Zvolil si ho po Benediktovi XV., ktorý nastúpil na Petrov stolec v roku 1914. Voľba pápežského mena je čisto osobným rozhodnutím pontifika. Každá hlava rímskokatolíckej cirkvi chce totiž svojím menom signalizovať svoj program.
Od roku 1059 majú výhradné právo voliť pápeža kardináli. Toto právo je od roku 1970 podmienené vekom – kardináli, ktorí dovŕšili vek 80 rokov, strácajú právo voľby v prípadnom konkláve. Rozhodol o tom prostredníctvom apoštolského listu motu proprio pápež Pavol VI., ktorý tiež definoval miesto východných patriarchov v kardinálskom zbore a stanovil maximálny počet členov kardinálskeho zboru s právom voľby v konkláve na 120. Kardinálske kolégium je najdôležitejším poradným grémiom pápeža. Počet jeho členov sa v priebehu dejín menil, v minulosti bol oveľa nižší ako dnes – napríklad v období od 12. do 15. storočia nepresahoval tri desiatky. V roku 1586 ho pápež Sixtus V. stanovil na 70. Tento záväzný počet zrušil až pápež Ján XXIII. v roku 1958. V minulosti pozostával kardinálsky zbor zväčša z Európanov, najmä Talianov. Až po Druhom Vatikánskom koncile sa rozšíril aj o zástupcov iných kontinentov.
V prípade, že voľba nového pápeža je úspešná, rozozvučia sa zvony na Bazilike sv. Petra a zo Sixtínskej kaplnky vychádza biely dym. Kardináli oznámia svetu, že vybrali nového nástupcu, keď nechajú zhorieť hlasovacie lístky s dodatočnou látkou, ktorá dym sfarbí na bielo. Ak sa počas hlasovania nedohodnú, z kaplnky vychádza čierny dym.
Najdlhšie zasadalo konkláve v roku 1268 v talianskom meste Viterbo, keďže trvalo dva roky, deväť mesiacov a dva dni. Kardináli neboli schopní dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu aj po tom, čo im výrazne znížili zásoby jedla. Keď pobúrení obyvatelia mesta začali rozoberať strechu nad volebnou miestnosťou, kardináli konečne zvolili za pápeža Gregora X. v septembri 1271, pretože členovia konkláve sa obávali návalu prvých jesenných dažďov.
Aj konkláve v roku 1314 v juhofrancúzskom Carpentras bolo dramatické. Netrpezlivý dav vtedy podpálil biskupské sídlo, kde sa zišli kardináli, ktorí sa následne dali na útek. Koncom roku 1316 zamkol princ Philip členov konkláve do dominikánskeho kláštora v Lyone. Po 40 dňoch bol 7. augusta 1316 konečne zvolený pápež Ján XXII.
Voľba Pia XII. v roku 1939 trvala 20 hodín a teda sa ráta medzi najkratšie v histórii.
Dňa 13. decembra 1294 sa po piatich mesiacoch vzdal svojho postu Celestín V., pretože cítil, že nové povolanie nezvládne. Cirkevní historici hovoria o nápadnom čudákovi, ktorý skoro vôbec neovládal latinčinu. Kardináli si ho zvolili len kvôli tomu, že sa počas skoro dvojročného rokovania nedokázali zhodnúť na inom kompetentnom kandidátovi. Po svojom odstúpení sa Celestín uchýlil do kláštora. Iní historici tvrdia, že Celestína donútil odísť jeho nástupca Bonifác VIII. a poslal ho do kláštorného vyhnanstva, kde Celestín umrel. Už v prvých storočiach prenasledovali pápežov vo vzájomnom súperení o moc rímski cisári a vyháňali ich do exilu. Dejiny priznávajú aj to, že niekoľko pápežov bolo zavraždených.
Pápež Benedikt XVI. 26. júna 2007 zmenil pravidlá voľby nového pápeža, pričom sa vrátil k tradičnému systému, na základe ktorého nového pontifika v rámci hlasovania musia podporiť najmenej dve tretiny kardinálov. Tradičný systém voľby najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi zmenil v roku 1996 pápež Ján Pavol II. Zmena spočívala v tom, že na zvolenie hlavy katolíckej cirkvi stačila absolútna väčšina hlasov, ak sa kardináli na osobe nového pápeža nevedeli dohodnúť ani po viac dní trvajúcom hlasovaní.
