Azerbajdžan zaútočil na Náhorný Karabach 19. septembra.
Autor TASR
Jerevan 22. decembra (TASR) – Dekrét nariaďujúci rozpustenie separatistických inštitúcií Náhorného Karabachu je neplatný. V piatok to vyhlásil vodca arménskych separatistov, ktorých tento rok vytlačili zo sporného regiónu v Azerbajdžane. TASR správu prebrala z agentúry AFP.
"Neexistuje žiadny dokument Náhornej karabašskej republiky, ktorý by stanovoval rozpustenie vládnych úradov. Republiku existujúcu z vôle ľudu nemôže rozpustiť žiadny dokument," vyhlásil v piatok v Jerevane separatistický prezident Samvel Šahramanjan. Jeho kancelária pre AFP vyhlásila, že dekrét z 26. septembra, ktorým mal prezident nariaďovať rozpustenie všetkých vládnych inštitúcií do 1. januára 2024, bol iba "prázdnym papierom".
Nie je však pravdepodobné, že by Baku a Jerevan podporili ďalšie fungovanie separatistických inštitúcií, pretože sa približujú k podpísaniu mierovej zmluvy založenej na vzájomnom uznaní územnej celistvosti.
Azerbajdžan zaútočil na Náhorný Karabach 19. septembra. Arménske separatistické jednotky, ktoré oblasť ovládali približne tri desaťročia, sa vzdali po jednom dni bojov a súhlasili s opätovným pričlenením oblasti k Azerbajdžanu. Následne do Arménska utiekli takmer všetci z vyše 100.000 etnických Arménov, ktorí v oblastí žili.
"Neexistuje žiadny dokument Náhornej karabašskej republiky, ktorý by stanovoval rozpustenie vládnych úradov. Republiku existujúcu z vôle ľudu nemôže rozpustiť žiadny dokument," vyhlásil v piatok v Jerevane separatistický prezident Samvel Šahramanjan. Jeho kancelária pre AFP vyhlásila, že dekrét z 26. septembra, ktorým mal prezident nariaďovať rozpustenie všetkých vládnych inštitúcií do 1. januára 2024, bol iba "prázdnym papierom".
Nie je však pravdepodobné, že by Baku a Jerevan podporili ďalšie fungovanie separatistických inštitúcií, pretože sa približujú k podpísaniu mierovej zmluvy založenej na vzájomnom uznaní územnej celistvosti.
Azerbajdžan zaútočil na Náhorný Karabach 19. septembra. Arménske separatistické jednotky, ktoré oblasť ovládali približne tri desaťročia, sa vzdali po jednom dni bojov a súhlasili s opätovným pričlenením oblasti k Azerbajdžanu. Následne do Arménska utiekli takmer všetci z vyše 100.000 etnických Arménov, ktorí v oblastí žili.