Washington 21. mája (TASR) - Iránsky prezident Hasan Rúhání reagoval v pondelok na zoznam požiadaviek vyslovených ministrom zahraničných vecí USA Mikeom Pompeom a uviedol, že Washington nemá právo robiť rozhodnutia za jeho krajinu.

"Všetky krajiny chcú nezávislosť vo svojom rozhodovaní a Američania možno presadzujú svoju agendu v niektorých oblastiach nátlakom, ale logika neakceptuje, že robia rozhodnutia za svet," citovala Rúháního televízia Press TV.

Pompeo spomenul zoznam požiadaviek, ktorým by mal Irán podľa USA vyhovieť, ak chce dosiahnuť novú jadrovú dohodu po tom, ako od tej súčasnej Washington odstúpil. Medzi požiadavkami je stiahnutie iránskych jednotiek zo Sýrie a ukončenie podpory pre militantov z Hizballáhu v Libanone a húsíjských povstalcov v Jemene. Irán tiež musí zastaviť vývoj programu balistických striel, uviedol Pompeo.

Rúhání mu v reakcii adresoval otázku: "Kto ste, že rozhodujete za Irán a za svet?" Šéf americkej diplomacie tiež vyhlásil, že ak Irán nezmení kurz, Spojené štáty uvalia na Teherán najtvrdšie sankcie v histórii.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu reagoval, že Pompeo načrtol "veľmi tvrdý postoj", ktorý Izrael víta. "Domnievame sa, že je to jediná politika, ktorá môže skutočne zaručiť bezpečnosť Blízkeho východu a mier v našom regióne," uviedol Netanjahu.

Pompeo vo svojom prvom verejnom vystúpení vo funkcii ministra zahraničných vecí USA obhajoval rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od jadrovej dohody, ktorú v roku 2015 uzavrelo s Iránom šesť svetových mocností.

Americký prezident Donald Trump sa od dohody s Iránom rozhodol odstúpiť, pretože podľa Pompea nezaručuje Američanom bezpečie pred rizikami, ktoré predstavuje Irán. V dôsledku "fatálnych nedostatkov je táto dohoda hrozbou pre celý svet", povedal americký minister, podľa ktorého by mal novú jadrovú dohodu ratifikovať aj Kongres USA.

Dodal, že ak by nová dohoda uspokojila Trumpovu administratívu, USA by boli ochotné zrušiť všetky hospodárske sankcie. USA by plne obnovili diplomatické a obchodné vzťahy s Iránom a umožnili by mu prístup k pokročilým technológiám. Uviedol, že USA by dokonca podporili modernizáciu iránskej ekonomiky a pomohli by jej integrovať sa do globálneho finančného systému.

Trump 8. mája oznámil, že jeho krajina odstupuje od jadrovej dohody s Iránom. Americké ministerstvo financií následne uviedlo, že Washington obnoví široký rad sankcií voči Iránu vrátane opatrení zameraných proti jeho ropnému sektoru a transakciám s jeho centrálnou bankou.

K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.