Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Zahraničie

Rumunského prezidenta K. Iohannisa po druhý raz zvolili za prezidenta

Na archívnej snímke prezident Rumunska Klaus Werner Iohannis. Foto: TASR/Milan Kapusta

Jeho konkurentka Dancilaová, líderka Sociálnodemokratickej strany (PSD), získala podľa prvotných údajov 33-35 percent hlasov.

Bukurešť 24. novembra (TASR) - Súčasného rumunského prezidenta Klausa Iohannisa v nedeľu opätovne zvolili do funkcie hlavy štátu. V druhom kole prezidentských volieb Iohannis so ziskom približne 65 percent hlasov porazil bývalú premiérku Vioricu Dancilaovú.

Informovali o tom tlačové agentúry AFP a DPA.

"Sľubujem, že budem prezidentom všetkých Rumunov. Dnes zvíťazilo moderné, európske a normálne Rumunsko," vyhlásil 60-ročný Iohannis, ktorého volebný úspech potvrdzuje proeurópske smerovanie tejto východnej členskej krajiny EÚ.

Jeho konkurentka Dancilaová, líderka Sociálnodemokratickej strany (PSD), získala podľa prvotných údajov 33-35 percent hlasov. Pre PSD, ktorá dominuje rumunskej politickej scéne od pádu komunizmu v roku 1989, ide o dosiaľ najhorší výsledok vo voľbách hlavy štátu.

Iohannis, prezývaný vďaka svojmu pôvodu "Nemec", je v najvyššej štátnej funkcii od roku 2014 a svoje obmedzené právomoci prezidenta využil na podporu protikorupčných protestov či posilnenie vzťahov so Spojenými štátmi.

Kritici tvrdia, že tento liberál sa vyhýba diskusiám a chýba mu charizma, ale vďaka silnému odporu verejnosti voči PSD zaznamenáva volebné úspechy.

Vláda pod vedením PSD padla v októbri po tom, ako jej bola v parlamente vyslovená nedôvera, čím sa zavŕšilo niekoľkomesačné obdobie politickej nestability. Táto ľavicová strana, ktorá je všeobecne vnímaná ako nasledovník vládnucej elity pred pádom komunizmu, čelí obvineniam z rozsiahlej korupcie.

V nedeľňajších voľbách mohlo hlasovať 18,2 milióna oprávnených voličov vrátane rekordných 650.000 voličov v zahraničí.

Rumunský prezident má päťročný mandát a na základe ústavy je zodpovedný za zahraničné záležitosti, ako aj schvaľovanie menovania sudcov a vrcholových prokurátorov. Môže odmietnuť straníckych nominantov na predsedu vlády.