PSD podľa neho tolerovala takéto postoje dlho bez rozruchu.
Autor TASR
Bukurešť 19. decembra (TASR) — Vládnuca Sociálnodemokratická strana Rumunska (PSD) sa stiahla z povolebných rokovaní o vytvorení koaličnej vlády, v parlamente je však ochotná podporiť proeurópsku stredopravicovú menšinovú vládu. Na svojom účte na Facebooku to vo štvrtok uviedol dosluhujúci premiér a líder PSD Marcel Ciolacu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Agerpres a MTI.
"Nemôžete vytvoriť nič konkrétne s ľuďmi, ktorí hovoria jednu vec v súkromí a niečo iné pred novinármi. S takzvanými partnermi, ktorým sa hnusí sedieť s vami za stolom a ktorí si myslia, že sa takto 'zašpinia', nič neurobíte," konštatoval Ciolacu.
PSD podľa neho tolerovala takéto postoje dlho bez rozruchu. "PSD dôstojne odchádza od rokovacieho stola, ale neuteká pred zodpovednosťou. V parlamente je pripravená hlasovať za pravicovú menšinovú vládu," uviedol Ciolacu.
Dodal, že PSD to robí preto, lebo Rumunsko naliehavo potrebuje vládu, ktorá by riešila súčasné problémy až do nadchádzajúcich prezidentských volieb.
Ciolacu reagoval na skutočnosť, že predsedníčka stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR) Elena Lasconiová v stredu večer odišla z rokovaní o novej vláde, ktorú majú zostaviť proeurópske strany, a účasť USR v koalícii podmienila splnením osembodového zoznamu podmienok. Politička, ktorá sa v anulovanom prvom kole prezidentských volieb umiestnila na druhom mieste, obvinila potenciálnych koaličných partnerov - PSD, Národnú liberálnu stranu (PNL), Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR) a zástupcov národnostných menšín -, že nepochopili odkaz voličov z volieb, konaných 1. decembra.
Po odstúpení PSD majú zvyšky "proeurópskej koalície" v zákonodarnom zbore menej ako 40 percent kresiel. Táto koalícia sa sformovala s cieľom pôsobiť ako blok vyvažujúci Calina Georgesca, ktorého označovala za proruského. Ten bol totiž podľa prieskumov favoritom na zvolenie v prezidentských voľbách predtým, než ústavný súd anuloval výsledky prvého kola s tým, že Georgescovi pomohla internetová kampaň z Ruska. Ďalším deklarovaným dôvodom vzniku koalície bola snaha zabrániť vstupu do vlády stranám, ktoré podľa nej predstavujú krajnú pravicu - Aliancii za zjednotenie Rumunov (AUR), S.O.S. Rumunsko a Strane mladých ľudí (POT).
"Nemôžete vytvoriť nič konkrétne s ľuďmi, ktorí hovoria jednu vec v súkromí a niečo iné pred novinármi. S takzvanými partnermi, ktorým sa hnusí sedieť s vami za stolom a ktorí si myslia, že sa takto 'zašpinia', nič neurobíte," konštatoval Ciolacu.
PSD podľa neho tolerovala takéto postoje dlho bez rozruchu. "PSD dôstojne odchádza od rokovacieho stola, ale neuteká pred zodpovednosťou. V parlamente je pripravená hlasovať za pravicovú menšinovú vládu," uviedol Ciolacu.
Dodal, že PSD to robí preto, lebo Rumunsko naliehavo potrebuje vládu, ktorá by riešila súčasné problémy až do nadchádzajúcich prezidentských volieb.
Ciolacu reagoval na skutočnosť, že predsedníčka stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR) Elena Lasconiová v stredu večer odišla z rokovaní o novej vláde, ktorú majú zostaviť proeurópske strany, a účasť USR v koalícii podmienila splnením osembodového zoznamu podmienok. Politička, ktorá sa v anulovanom prvom kole prezidentských volieb umiestnila na druhom mieste, obvinila potenciálnych koaličných partnerov - PSD, Národnú liberálnu stranu (PNL), Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR) a zástupcov národnostných menšín -, že nepochopili odkaz voličov z volieb, konaných 1. decembra.
Po odstúpení PSD majú zvyšky "proeurópskej koalície" v zákonodarnom zbore menej ako 40 percent kresiel. Táto koalícia sa sformovala s cieľom pôsobiť ako blok vyvažujúci Calina Georgesca, ktorého označovala za proruského. Ten bol totiž podľa prieskumov favoritom na zvolenie v prezidentských voľbách predtým, než ústavný súd anuloval výsledky prvého kola s tým, že Georgescovi pomohla internetová kampaň z Ruska. Ďalším deklarovaným dôvodom vzniku koalície bola snaha zabrániť vstupu do vlády stranám, ktoré podľa nej predstavujú krajnú pravicu - Aliancii za zjednotenie Rumunov (AUR), S.O.S. Rumunsko a Strane mladých ľudí (POT).