Bulharsko a Rumunsko očakávali vstup do Schengenu už vlani, keďže splnili potrebné technické kritériá.
Autor TASR
Brusel 2. júla (TASR) - Cyperské predsedníctvo v EÚ sa posnaží, aby sa najneskôr v septembri tohto roku Rumunsko a Bulharsko stali plnoprávnymi členmi Schengenskej zóny, uviedli dnes cyperskí diplomati v Bruseli počas predstavovaní priorít ich polročného predsedníctva v únii. Aj napriek tomu, že Cyprus sám do Schengenskej zóny nepatrí.
Do Schengenskej zóny voľného pohybu osôb bez pasovej kontroly na hraniciach medzi štátmi EÚ okrem Írska a Spojeného kráľovstva, ktoré požiadali o výnimku, patria všetky členské štáty EÚ okrem Cypru, Bulharska a Rumunska.
Cyprus, člen EÚ od roku 2004, do Schengenu nevstúpil pre nesplnené kritériá a tie sú priamo spojené s nedoriešeným sporom so severnou, tureckou časťou ostrova. Cyprus je čakateľom na vstup, ale dohoda je taká, že to bude možné až po ukončení mierových rokovaní pod záštitou OSN medzi gréckou a tureckou entitou, tie sú však momentálne na bode mrazu.
Bulharsko a Rumunsko očakávali vstup do Schengenu už vlani, keďže splnili potrebné technické kritériá a tešili sa aj z podpory Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Ich žiadosť nakoniec - a opakovane - narazila na nesúhlas Holandska, ktoré svojím odmietavým postojom, s dôrazom na vysokú korupciu v oboch krajinách, neumožňuje, aby aj Európska rada vyšla v ústrety Rumunom a Bulharom.
Cyperskí diplomati chcú dosiahnuť zlom v tejto otázke. V prvom rade by im hrala do karát priaznivá správa Európskej komisie o pokroku oboch balkánskych krajín v oblasti korupcie a boja proti organizovanému zločinu. Správa by mala vyjsť už v najbližších dňoch a keďže prvá tohoročná správa bola vcelku pozitívna, dá sa očakávať, že ani tá júlová nebude horšia. To by zobralo argumenty krajinám ako Holandsko, že Bukurešť a Sofia sa nesnažia pokročiť v boji proti korupcii a zločinu.
Schengenská otázka nepatrí medzi najväčšie priority cyperského predsedníctva, je však riešiteľná a pre diplomaciu malého ostrovného štátu, ktorý má na Balkáne dobré vzťahy, by znamenala plusové body.
Do Schengenskej zóny voľného pohybu osôb bez pasovej kontroly na hraniciach medzi štátmi EÚ okrem Írska a Spojeného kráľovstva, ktoré požiadali o výnimku, patria všetky členské štáty EÚ okrem Cypru, Bulharska a Rumunska.
Cyprus, člen EÚ od roku 2004, do Schengenu nevstúpil pre nesplnené kritériá a tie sú priamo spojené s nedoriešeným sporom so severnou, tureckou časťou ostrova. Cyprus je čakateľom na vstup, ale dohoda je taká, že to bude možné až po ukončení mierových rokovaní pod záštitou OSN medzi gréckou a tureckou entitou, tie sú však momentálne na bode mrazu.
Bulharsko a Rumunsko očakávali vstup do Schengenu už vlani, keďže splnili potrebné technické kritériá a tešili sa aj z podpory Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Ich žiadosť nakoniec - a opakovane - narazila na nesúhlas Holandska, ktoré svojím odmietavým postojom, s dôrazom na vysokú korupciu v oboch krajinách, neumožňuje, aby aj Európska rada vyšla v ústrety Rumunom a Bulharom.
Cyperskí diplomati chcú dosiahnuť zlom v tejto otázke. V prvom rade by im hrala do karát priaznivá správa Európskej komisie o pokroku oboch balkánskych krajín v oblasti korupcie a boja proti organizovanému zločinu. Správa by mala vyjsť už v najbližších dňoch a keďže prvá tohoročná správa bola vcelku pozitívna, dá sa očakávať, že ani tá júlová nebude horšia. To by zobralo argumenty krajinám ako Holandsko, že Bukurešť a Sofia sa nesnažia pokročiť v boji proti korupcii a zločinu.
Schengenská otázka nepatrí medzi najväčšie priority cyperského predsedníctva, je však riešiteľná a pre diplomaciu malého ostrovného štátu, ktorý má na Balkáne dobré vzťahy, by znamenala plusové body.