Bukurešť 11. januára (TASR) - Rumunské predsedníctvo v Rade EÚ venuje zvyšku Európy netradičný dar. Uviedli to organizátori slávnostného otvorenia rumunského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa konalo vo štvrtok večer v Bukurešti v paláci Athenaeum, sídle Rumunskej filharmónie. Tým darom bude vznik Európskeho orchestra.

Slávnostný ceremoniál spestrilo hudobné vystúpenie orchestra, ktorý bol kvôli tejto príležitosti špeciálne vytvorený z popredných hudobníkov zo všetkých členských krajín EÚ a ktorý viedol rumunský dirigent Ion Marin. Organizátori podujatia ho nazvali Európsky orchester a pripomenuli, že ide o prvú takúto zostavu v histórii EÚ.

Orchester zahral dve hudobné skladby, Ódu na radosť od Ludwiga van Beethovena, ktorej predchádzala Rapsódia č.1, opus 11 od najznámejšieho rumunského hudobného skladateľa Georgea Enesca.

Po odznení hudobnej zložky, ktorá sa stretla s veľkou priazňou publika, organizátori uviedli, že rumunská vláda práve schválila legislatívny akt, ktorým finančne podporí vznik stáleho Európskeho orchestra. Zámerom je, aby takéto hudobné teleso reprezentovalo európsku hudbu a kultúru vo vnútri EÚ a aj za jej hranicami, v celom svete.

Za Slovensko boli do zostavy pozvaní traja huslisti zo Slovenskej filharmónie: prvý koncertný majster Jarolím Emmanuel Ružička, druhý koncertný majster Jozef Horváth a Július Horváth.

"Ide o ideovo úžasný projekt, spájanie národov a národností," uviedol Ružička pre TASR. Skonštatoval, že dobrý pocit z tohto projektu mali samotní hudobníci. Podľa jeho slov aj z reakcií publika v sále, ktoré tvorili politici, diplomati, kultúrni činitelia a novinári zo všetkých európskych krajín, bolo cítiť, že koncert prijali s nadšením.

Hudobníci mali k dispozícii dva dni na prípravu, v tretí deň bola generálka a samotný slávnostný koncert. Jozef Horváth priznal, že vôbec nepoznal skladbu rumunského skladateľa, ale ako všetci ostatní profesionáli a "najvýnimočnejší" členovia národných orchestrov to zahral "na výbornú".

Slovenskí filharmonici oceňujú nápad rumunskej vlády vytvoriť stále hudobné teleso na celoeurópskej úrovni.

"Je to pozitívne. Nielen pre hudobníkov, ktorí môžu spoznávať iné štýly a nových kolegov z druhých špičkových orchestrov a vytvárať niečo zaujímavé, ale aj ako možnosť odovzdávať to ďalej, či už v rámci Únie, alebo aj za jej hranicami," opísal situáciu Ružička. Dodal, že takýto súbor by sa mohol zamerať na prezentáciu najväčších európskych hudobných diel všade po svete.

Spravodajca TASR Jaromír Novak