Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Proti prijatiu Rumunska a Bulharska do Schengenu hlasovalo okrem Rakúska aj Holandsko.
Autor TASR
Bukurešť/Viedeň 9. decembra (TASR) - Rumunské ministerstvo zahraničných vecí v piatok povolalo do Bukurešti na konzultácie veľvyslanca v Rakúsku Emila Hurezeana. Reagovalo tak na veto Rakúska na štvrtkovom hlasovaní rady ministrov vnútra členských krajín EÚ v otázke vstupu Rumunska do schengenského priestoru. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry APA.
Rumunsko chce podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí týmto "politickým gestom" ukázať Rakúsku, že s jeho krokom v Rade EÚ rozhodne nesúhlasí. Bukurešť nateraz neoznámila, ako dlho sa veľvyslanec zdrží vo vlasti.
Ešte vo štvrtok večer si rumunské ministerstvo predvolalo rakúsku veľvyslankyňu v Bukurešti Adelheid Folieovú, aby jej odovzdalo protestnú nótu vo veci rakúskeho veta. Podľa vyjadrenia rakúskeho ministerstva zahraničných vecí veľvyslankyni v Bukurešti napokon nič neodovzdali, avšak štátna tajomníčka rumunského ministerstva jej tlmočila, že rakúske veto bude mať "nevyhnutné dôsledky" na bilaterálne vzťahy.
Šéf rumunského Zväzu čistej energie a boja proti klimatickej zmene Razvan Nicolescu ešte pred samotným hlasovaním vo štvrtok navrhol, že Rakúsko by malo za svoje vtedy avizované veto platiť Rumunsku odškodné za súvisiace hospodárske straty vo výške 200 miliónov eur mesačne.
Proti prijatiu Rumunska a Bulharska do Schengenu hlasovalo okrem Rakúska aj Holandsko. Bulharský premiér Galab Donev pred niekoľkými dňami pohrozil nešpecifikovanými protiopatreniami v prípade vetovania vstupu jeho krajiny do schengenského priestoru.
Rakúska ministerka pre európske záležitosti Karoline Edtstadlerová sa deň po štvrtkovom hlasovaní v Rade EÚ snažila situáciu upokojiť. "Veto Rakúska proti rozšíreniu Schengenu nie je namierené proti dvom členským krajinám (EÚ), ale proti systému, ktorý v súčasnosti nefunguje," vyhlásila.
Odmietla kritiku zo strany Rumunska a Bulharska. "Reagovať na bezpečnostné úvahy Rakúska hospodárskymi a bilaterálnymi dôsledkami je protieurópske a musíme to rozhodne odmietnuť," zdôraznila.
Podľa nej môže EÚ otvoriť svoje hranice dovnútra len vtedy, ak budú chránené jej vonkajšie hranice. "Nateraz to v dostatočnej miere nevidíme. Rakúsko sa nachádza v situácii, ako keby bolo štátom na vonkajšej hranici, avšak bez príslušnej podpory. Požadujeme preto dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ a solidaritu od všetkých členských štátov EÚ," povedala rakúska ministerka. Zároveň privítala akčný plán Európskej komisie na boj proti nelegálnej migrácii vedúcej cez západný Balkán.
Rumunsko chce podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí týmto "politickým gestom" ukázať Rakúsku, že s jeho krokom v Rade EÚ rozhodne nesúhlasí. Bukurešť nateraz neoznámila, ako dlho sa veľvyslanec zdrží vo vlasti.
Ešte vo štvrtok večer si rumunské ministerstvo predvolalo rakúsku veľvyslankyňu v Bukurešti Adelheid Folieovú, aby jej odovzdalo protestnú nótu vo veci rakúskeho veta. Podľa vyjadrenia rakúskeho ministerstva zahraničných vecí veľvyslankyni v Bukurešti napokon nič neodovzdali, avšak štátna tajomníčka rumunského ministerstva jej tlmočila, že rakúske veto bude mať "nevyhnutné dôsledky" na bilaterálne vzťahy.
Šéf rumunského Zväzu čistej energie a boja proti klimatickej zmene Razvan Nicolescu ešte pred samotným hlasovaním vo štvrtok navrhol, že Rakúsko by malo za svoje vtedy avizované veto platiť Rumunsku odškodné za súvisiace hospodárske straty vo výške 200 miliónov eur mesačne.
Proti prijatiu Rumunska a Bulharska do Schengenu hlasovalo okrem Rakúska aj Holandsko. Bulharský premiér Galab Donev pred niekoľkými dňami pohrozil nešpecifikovanými protiopatreniami v prípade vetovania vstupu jeho krajiny do schengenského priestoru.
Rakúska ministerka pre európske záležitosti Karoline Edtstadlerová sa deň po štvrtkovom hlasovaní v Rade EÚ snažila situáciu upokojiť. "Veto Rakúska proti rozšíreniu Schengenu nie je namierené proti dvom členským krajinám (EÚ), ale proti systému, ktorý v súčasnosti nefunguje," vyhlásila.
Odmietla kritiku zo strany Rumunska a Bulharska. "Reagovať na bezpečnostné úvahy Rakúska hospodárskymi a bilaterálnymi dôsledkami je protieurópske a musíme to rozhodne odmietnuť," zdôraznila.
Podľa nej môže EÚ otvoriť svoje hranice dovnútra len vtedy, ak budú chránené jej vonkajšie hranice. "Nateraz to v dostatočnej miere nevidíme. Rakúsko sa nachádza v situácii, ako keby bolo štátom na vonkajšej hranici, avšak bez príslušnej podpory. Požadujeme preto dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ a solidaritu od všetkých členských štátov EÚ," povedala rakúska ministerka. Zároveň privítala akčný plán Európskej komisie na boj proti nelegálnej migrácii vedúcej cez západný Balkán.
