Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rumunsko s takmer 20 miliónmi obyvateľov hlásilo v utorok popoludní (14. apríla) celkovo 6879 nakazených novým koronavírusom a 346 úmrtí na ochorenie COVID-19 spôsobené týmto vírusom.
Autor TASR
Bukurešť 14. apríla (TASR) - Rumunský prezident Klaus Iohannis v utorok predĺžil o 30 dní núdzový stav v krajine vyhlásený v polovici marca a zameraný na zastavenie šírenia nového koronavírusu. Informovali o tom tlačové agentúry AP a AFP.
Iohannis v televíznom prejave povedal, že "nebezpečenstvo ešte nepominulo" a uvoľnenie obmedzení by viedlo k "prudkému nárastu" prípadov nákazy, k preplneniu nemocníc a obrovskému tlaku na rumunský zdravotnícky systém.
"Je jasné, že čelíme epidémii, ktorú je veľmi ťažké ovládnuť," dodal líder.
Prezidentský dekrét vstúpil do platnosti okamžite, ale musí ho tiež do piatich dní ratifikovať parlament.
Vláda zachová už predtým zavedené obmedzenia vrátane toho, že občania môžu ísť počas dňa von z domu len za prácou a za nákupom základných potrieb, a vrátane zákazu vstupu do krajiny platného pre väčšinu cudzincov.
V Rumunsku vyhlásili tento núdzový stav 16. marca, na základe neho sú zatvorené aj pohostinské zariadenia, kostoly i školy a sprísnili sa aj pohraničné kontroly. Pôvodne mal stav núdze trvať do polovice apríla.
V rámci karanténnych opatrení rumunská vláda umiestnila na prelome marca a apríla do karantény aj celé mesto Suceava ležiace na severovýchode krajiny a osem okolitých dedín. Týmto opatrením chcela zamedziť šíreniu koronavírusu, keďže až štvrtinu všetkých nakazených v Rumunsku evidovali vtedy práve v tejto oblasti.
Rumunsko s takmer 20 miliónmi obyvateľov hlásilo v utorok popoludní (14. apríla) celkovo 6879 nakazených novým koronavírusom a 346 úmrtí na ochorenie COVID-19 spôsobené týmto vírusom.
V Rumunsku, jednej z najchudobnejších krajín Európskej únie, bola ekonomika zasiahnutá pandémiou veľmi tvrdo - a bolo tam pozitívne testovaných na COVID-19 približne 800 zdravotníkov.
Kríza bude podľa očakávania vrcholiť po budúcotýždňovej pravoslávnej Veľkej noci.
Vládni predstavitelia vyzvali milióny Rumunov pracujúcich v zahraničí, aby sa na veľkonočné sviatky domov nevracali, avšak s tým, že v prípade návratu pôjdu do karantény.
V balkánskej krajine, kde je 88 percent obyvateľov pravoslávnych kresťanov, sú kostoly zatvorené a bohoslužby sa konajú bez veriacich.
Iohannis v televíznom prejave povedal, že "nebezpečenstvo ešte nepominulo" a uvoľnenie obmedzení by viedlo k "prudkému nárastu" prípadov nákazy, k preplneniu nemocníc a obrovskému tlaku na rumunský zdravotnícky systém.
"Je jasné, že čelíme epidémii, ktorú je veľmi ťažké ovládnuť," dodal líder.
Prezidentský dekrét vstúpil do platnosti okamžite, ale musí ho tiež do piatich dní ratifikovať parlament.
Vláda zachová už predtým zavedené obmedzenia vrátane toho, že občania môžu ísť počas dňa von z domu len za prácou a za nákupom základných potrieb, a vrátane zákazu vstupu do krajiny platného pre väčšinu cudzincov.
V Rumunsku vyhlásili tento núdzový stav 16. marca, na základe neho sú zatvorené aj pohostinské zariadenia, kostoly i školy a sprísnili sa aj pohraničné kontroly. Pôvodne mal stav núdze trvať do polovice apríla.
V rámci karanténnych opatrení rumunská vláda umiestnila na prelome marca a apríla do karantény aj celé mesto Suceava ležiace na severovýchode krajiny a osem okolitých dedín. Týmto opatrením chcela zamedziť šíreniu koronavírusu, keďže až štvrtinu všetkých nakazených v Rumunsku evidovali vtedy práve v tejto oblasti.
Rumunsko s takmer 20 miliónmi obyvateľov hlásilo v utorok popoludní (14. apríla) celkovo 6879 nakazených novým koronavírusom a 346 úmrtí na ochorenie COVID-19 spôsobené týmto vírusom.
V Rumunsku, jednej z najchudobnejších krajín Európskej únie, bola ekonomika zasiahnutá pandémiou veľmi tvrdo - a bolo tam pozitívne testovaných na COVID-19 približne 800 zdravotníkov.
Kríza bude podľa očakávania vrcholiť po budúcotýždňovej pravoslávnej Veľkej noci.
Vládni predstavitelia vyzvali milióny Rumunov pracujúcich v zahraničí, aby sa na veľkonočné sviatky domov nevracali, avšak s tým, že v prípade návratu pôjdu do karantény.
V balkánskej krajine, kde je 88 percent obyvateľov pravoslávnych kresťanov, sú kostoly zatvorené a bohoslužby sa konajú bez veriacich.
