Bukurešť 17. novembra (TASR) - Prezidentské voľby v Rumunsku vyhral starosta mesta Sibiu Klaus Iohannis, člen nemeckej menšiny, ktorá prišla do Sedmohradska pred 800 rokmi a teší sa v Rumunsku dobrej povesti. Iohannis v nedeľu v druhom kole hlasovania neočakávane porazil premiéra Victora Pontu.

K svojmu víťazstvu dnes tlačovej agentúre AP povedal, že naznačuje posilnenie vzťahov Rumunska so Západom a väčšiu stabilitu pre východnú Európu.

Tisíce Rumunov oslavovali víťazstvo Iohannisa, ktoré podľa neho povedie "k hlbokým zmenám" v Rumunsku.

Víťazstvo pomaly hovoriaceho učiteľa fyziky je víťazstvom mladej rumunskej postkomunistickej a scestovanej generácie, ktorá získava informácie a vymieňa si názory na sociálnych médiách, favorizujúcich Iohannisa a nie z prevažne provládnych tradičných médií.

Odráža tiež hnev ľudí, ktorý vyvolali problémy Rumunov žijúcich v zahraničí s hlasovaním v prvom kole prezidentských volieb. Ľudia reagovali na sťažnosti tisícov Rumunov, z ktorých mnohí odišli do cudziny, aby si našli slušne platenú prácu, že museli čakať hodiny, aby mohli hlasovať a napokon im to aj tak nebolo umožnené. Voličská účasť na druhom kole dosiahla 64 percent, čo je oveľa viac ako v prvom kole.

Dve hodiny po skončení volieb Victor Ponta priznal svoju porážku. Masový protest sa zmenil na oslavu tisícov zhromaždených ľudí, medzi ktorými prechádzal Klaus Iohannis, na námestí, kde boli v roku 1989 pri povstaní proti komunistickému režimu zastrelení viacerí ľudia.

"už nikdy viac sa nesmie stať, aby boli rumunskí občania ponižovaní, keď chcú voliť," povedal dnes Iohannis agentúre AP. Novozvolený prezident sľubuje splniť želanie spoluobčanov, aby mali pokojný život a skončili sa ostré konflikty medzi končiacim prezidentom Traianom Basescom a premiérom Pontom. Chce byť zjednocujúcim prezidentom, napísala agentúra AP.

Jeho víťazstvo je súčasne zlyhaním nacionalistickej karty, ktorú vytiahol Ponta poukazujúc na nemeckú národnosť svojho vyzývateľa a skutočnosť, že je luterán a nie je členom vplyvnej pravoslávnej cirkvi.

Keď bol na tlačovej konferencii v piatok pred voľbami vyzvaný, aby zaspieval rumunskú národnú hymnu, Iohannis zaspieval jej prvú slohu tenorom na umeleckej úrovni, za čo si vyslúžil veľký potlesk prítomných. Nemecká menšina sa teší v Rumunsku dobrej povesti a Rumuni všeobecne si nerobia problémy z náboženskej príslušnosti, napísala AP.

Bývalý profesor fyziky Iohannis je úspešným starostom Sibiu, sedmohradského mesta so 155.000 obyvateľmi, od roku 2000.

V rozhovore pre AP povedal, že "rozhodne prinesie viac istoty a stability" Rumunsku. Chce razantne zakročiť voči rozšírenej korupcii a zaručiť nezávislý systém súdnictva. Parlament nesmie schváliť zákon, ktorý amnestuje ľudí odpykávajúcich si väzenský trest za korupciu. "Toto všetko treba urobiť čo možno najskôr."

Premiér Victor Ponta po priznaní volebnej porážky v nedeľu povedal, že sa nevzdá funkcie premiéra.

Van Rompuy zablahoželal Klausovi Iohannisovi

Van Rompuy, ktorého od 1. decembra v tejto pozícii nahradí bývalý poľský premiér Donald Tusk, vyjadril nádej, že nový rumunský prezident bude naplno spolupracovať s ľavicovou vládou premiéra Victora Pontu, s cieľom pomôcť krajine čeliť výzvam z politickej, hospodárskej i sociálnej sféry.

"Verím, že prispeje k ďalšiemu rozvoju Európskej únie," uviedol Van Rompuy na adresu štvrtého porevolučného prezidenta Rumunska. Od pádu komunistického režimu Nicolae Ceaušesca v roku 1989, stáli na čele Rumunska Ion Iliescu, Emil Constantinescu a Traian Basescu.

Iohannis je prvým lídrom Rumunska od roku 1967, ktorého meno nebude mať koncovku -escu.

Podľa údajov, ktoré dnes zverejnila ústredná volebná komisia, po zbere dát z 99 percent volebných miestností, Klaus Iohannis, kandidát Kresťansko-liberálnej aliancie (ACL), dostal v druhom kole prezidentských volieb 54,50 percenta hlasov. Premiér a kandidát skupiny ľavicových strán Victor Ponta získal 45,49 percenta hlasov. Ponta už oznámil, že zostáva na čele vlády, čo znamená, že politika krajiny bude naďalej závisieť od vzťahov medzi prezidentským palácom a úradom vlády.