Vláda v Bukurešti to schválila ešte v roku 2021.
Autor TASR
Bukurešť 3. októbra (TASR) - Rumunsko, bývalý spojenec nacistického Nemecka, sa v utorok rozhodlo zaradiť židovské dejiny a holokaust do učebných osnov škôl. Premiér Marcel Ciolacu v tejto súvislosti vyhlásil, že vyrovnanie sa s temnou minulosťou krajiny je nevyhnutné vybudovanie silnej demokracie.
TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.
Rumunsko bolo do augusta 1944 spojencom Nemecka v druhej svetovej vojne a v oblastiach, ktoré ovládalo, boli zabité státisíce rumunských a ukrajinských Židov a Rómov. Rumunsko, členský štát EÚ, sa prvýkrát priznalo k účasti na týchto zločinoch až v roku 2003.
"Patrím medzi tých, ktorí neváhajú hovoriť o vlastenectve. Som však presvedčený, že pre silný a demokratický národ vlastenectvo znamená aj to, že sa nesmú skrývať temné stránky dejín ani tí, ktorí ich vytvorili," povedal Ciolacu na slávnostnej ceremónii pri príležitosti zavedenia nového vyučovacieho predmetu venovaného židovským dejinám a holokaustu.
Vláda v Bukurešti to schválila ešte v roku 2021.
Zákonodarca Silviu Vexler, predseda Federácie židovských obcí v Rumunsku (FCER), ktorý inicioval zmenu učebných osnov, povedal, že tento vyučovací predmet je "prvým skutočným krokom na prevzatie plnej zodpovednosti za to, čo sa stalo".
Krajne pravicové strany sa v súčasnosti presadzujú po celej Európe. V Rumunsku, kde sa v roku 2024 budú konať prezidentské, parlamentné a komunálne voľby, ako aj voľby do Európskeho parlamentu, podľa prieskumov verejnej mienky nadobúda popularitu ultranacionalistická opozičná Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), ktorá sa v predchádzajúcich voľbách dostala do parlamentu.
Ciolacuova Sociálnodemokratická strana (PSD) a Národná liberálna strana (PNL) - dve najväčšie parlamentné strany, ktoré tvoria koaličnú vládu - uviedli, že skúmajú možnosti spolupráce, ktorá by im umožnila spoločne čeliť vzostupu AUR.
Spravodajský webový portál Balkan Insight uvádza, že dejiny židovského národa a holokaustu budú od roku 2023 povinným predmetom na všetkých stredných a odborných školách v Rumunsku.
TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.
Rumunsko bolo do augusta 1944 spojencom Nemecka v druhej svetovej vojne a v oblastiach, ktoré ovládalo, boli zabité státisíce rumunských a ukrajinských Židov a Rómov. Rumunsko, členský štát EÚ, sa prvýkrát priznalo k účasti na týchto zločinoch až v roku 2003.
"Patrím medzi tých, ktorí neváhajú hovoriť o vlastenectve. Som však presvedčený, že pre silný a demokratický národ vlastenectvo znamená aj to, že sa nesmú skrývať temné stránky dejín ani tí, ktorí ich vytvorili," povedal Ciolacu na slávnostnej ceremónii pri príležitosti zavedenia nového vyučovacieho predmetu venovaného židovským dejinám a holokaustu.
Vláda v Bukurešti to schválila ešte v roku 2021.
Zákonodarca Silviu Vexler, predseda Federácie židovských obcí v Rumunsku (FCER), ktorý inicioval zmenu učebných osnov, povedal, že tento vyučovací predmet je "prvým skutočným krokom na prevzatie plnej zodpovednosti za to, čo sa stalo".
Krajne pravicové strany sa v súčasnosti presadzujú po celej Európe. V Rumunsku, kde sa v roku 2024 budú konať prezidentské, parlamentné a komunálne voľby, ako aj voľby do Európskeho parlamentu, podľa prieskumov verejnej mienky nadobúda popularitu ultranacionalistická opozičná Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), ktorá sa v predchádzajúcich voľbách dostala do parlamentu.
Ciolacuova Sociálnodemokratická strana (PSD) a Národná liberálna strana (PNL) - dve najväčšie parlamentné strany, ktoré tvoria koaličnú vládu - uviedli, že skúmajú možnosti spolupráce, ktorá by im umožnila spoločne čeliť vzostupu AUR.
Spravodajský webový portál Balkan Insight uvádza, že dejiny židovského národa a holokaustu budú od roku 2023 povinným predmetom na všetkých stredných a odborných školách v Rumunsku.