Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V návrhu zákona, ktorý predložili koaliční poslanci, sa uvádza, že prípady zneužitia právomocí so spôsobenou finančnou škodou nižšou ako 250.000 lei (50.500 eur), by už nemali byť trestné.
Autor TASR
Bukurešť 30. marca (TASR) — Rumunský Senát v stredu schválil návrh zákona, ktorý dekriminalizuje niektoré prípady zneužitia moci. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej táto situácia pripomína pokusy o oslabenie boja proti korupcii, ktoré pred šiestimi rokmi v Rumunsku vyvolali veľké protesty verejnosti.
Návrhom zákona sa teraz bude zaoberať dolná komora parlamentu, ktorá má pri schvaľovaní legislatívy konečné slovo.
Rumunsko je podľa organizácie Transparency International jedným z najskorumpovanejších štátov Európskej únie. Brusel justičný systém tejto krajiny osobitne monitoroval od jej vstupu Rumunska do EÚ v roku 2007.
Koncom minulého roka Európska komisia odporučila zrušiť tento monitoring, lebo Rumunsko podľa nej splnilo svoje záväzky v rámci mechanizmu spolupráce a overovania (MSO) týkajúce sa reformy súdnictva a boja proti korupcii.
V návrhu zákona, ktorý predložili koaliční poslanci, sa uvádza, že prípady zneužitia právomocí so spôsobenou finančnou škodou nižšou ako 250.000 lei (50.500 eur), by už nemali byť trestné.
Senátom schválený návrh zákona je podľa nich potrebný na zosúladenie trestného zákonníka s rozhodnutiami ústavného súdu, ktorý deklaroval, že trestné činy zneužitia právomoci by mali mať minimálnu trestnú sadzbu bez uvedenia konkrétnej výšky.
Marcel Ciolacu — predseda rumunských sociálnych demokratov, ktorí sú koaličným partnerom a najväčšou stranou v parlamente —, v stredu informoval, že požiadal ministerstvo spravodlivosti, aby odporučilo primeranú trestnú sadzbu. Dodal, že jeho strana schváli sadzbu odporúčanú odborníkmi.
V roku 2017 sa predchádzajúca sociálnodemokratická vláda pokúsila prostredníctvom mimoriadneho dekrétu dekriminalizovať trestné činy zneužitia úradnej moci vedúce k škodám pod 200.000 lei (40.400 eur). Vtedajší šéf sociálnych demokratov strany bol práve v tom čase súdený práve za zneužitie funkcie.
Tento dekrét vyvolal kritiku mnohých sudcov a prokurátorov, skupín na ochranu občianskych práv, diplomatov, Európskej komisie i ministerstva zahraničných vecí USA. Mal tiež za následok niekoľko mesiacov trvajúce celoštátne pouličné protesty.
Vyšetrovanie, ktoré viedla protikorupčná prokuratúra, odhalili konflikt záujmov, zneužívanie moci, podvody a udeľovanie štátnych objednávok výmenou za úplatky, a to naprieč celým politickým spektrom.
Návrhom zákona sa teraz bude zaoberať dolná komora parlamentu, ktorá má pri schvaľovaní legislatívy konečné slovo.
Rumunsko je podľa organizácie Transparency International jedným z najskorumpovanejších štátov Európskej únie. Brusel justičný systém tejto krajiny osobitne monitoroval od jej vstupu Rumunska do EÚ v roku 2007.
Koncom minulého roka Európska komisia odporučila zrušiť tento monitoring, lebo Rumunsko podľa nej splnilo svoje záväzky v rámci mechanizmu spolupráce a overovania (MSO) týkajúce sa reformy súdnictva a boja proti korupcii.
V návrhu zákona, ktorý predložili koaliční poslanci, sa uvádza, že prípady zneužitia právomocí so spôsobenou finančnou škodou nižšou ako 250.000 lei (50.500 eur), by už nemali byť trestné.
Senátom schválený návrh zákona je podľa nich potrebný na zosúladenie trestného zákonníka s rozhodnutiami ústavného súdu, ktorý deklaroval, že trestné činy zneužitia právomoci by mali mať minimálnu trestnú sadzbu bez uvedenia konkrétnej výšky.
Marcel Ciolacu — predseda rumunských sociálnych demokratov, ktorí sú koaličným partnerom a najväčšou stranou v parlamente —, v stredu informoval, že požiadal ministerstvo spravodlivosti, aby odporučilo primeranú trestnú sadzbu. Dodal, že jeho strana schváli sadzbu odporúčanú odborníkmi.
V roku 2017 sa predchádzajúca sociálnodemokratická vláda pokúsila prostredníctvom mimoriadneho dekrétu dekriminalizovať trestné činy zneužitia úradnej moci vedúce k škodám pod 200.000 lei (40.400 eur). Vtedajší šéf sociálnych demokratov strany bol práve v tom čase súdený práve za zneužitie funkcie.
Tento dekrét vyvolal kritiku mnohých sudcov a prokurátorov, skupín na ochranu občianskych práv, diplomatov, Európskej komisie i ministerstva zahraničných vecí USA. Mal tiež za následok niekoľko mesiacov trvajúce celoštátne pouličné protesty.
Vyšetrovanie, ktoré viedla protikorupčná prokuratúra, odhalili konflikt záujmov, zneužívanie moci, podvody a udeľovanie štátnych objednávok výmenou za úplatky, a to naprieč celým politickým spektrom.
