Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 14. november 2024Meniny má Irma
< sekcia Zahraničie

Rumunský prezident vymenoval za premiéra Florina Citua

Na archívnej snímke rumunský prezident Klaus Iohannis. Foto: TASR/AP

Citu teraz musí požiadať parlament, aby vyslovil dôveru jeho vláde.

Bukurešť 22. decembra (TASR) - Rumunský prezident Klaus Iohannis vymenoval v utorok liberálneho ekonóma Florina Citua za nového premiéra. Urobil tak deň po tom, čo sa tri stredopravicové strany dohodli na vytvorení koalície, ktorá bude v krajine vládnuť ďalšie štyri roky. Informovala o tom agentúra AFP.

"Stredopravicová koalícia bola formálne vytvorená... a za predsedu vlády som sa rozhodol vymenovať Florina Citua," uviedol Iohannis počas televízneho prejavu.

Citu, 48-ročný bankár vyštudovaný v USA, uplynulý rok pôsobil ako minister financií. Pred vstupom do politiky pracoval v Novozélandskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke (EIB) a holandskej Großbank ING.

Citu teraz musí požiadať parlament, aby vyslovil dôveru jeho vláde. Hlasovanie sa očakáva v stredu neskôr popoludní. Ak ho parlament vo funkcii schváli, bude vládnuť Národná liberálna strana (PNL) spolu s novovzniknutou alianciou USR-PLUS a Demokratickým zväzom Maďarov v Rumunsku (UDMR), stranou zastupujúcou maďarskú menšinu v krajine.

Tri stredopravicové strany v parlamente majú spolu 244 poslancov, čo je nad hranicou 233 pre väčšinu v 465-miestnom zákonodarnom zbore.

Cituova vláda bude musieť pripraviť rozpočet krajiny na rok 2021, zorganizovať očkovanie obyvateľstva proti novému koronavírusu a reformovať ekonomiku vážne zasiahnutú pandémiou.

Vo voľbách 6. decembra získala najviac hlasov, 29,8 percenta, Sociálnodemokratická strana (PSD). PNL, ktorá pred rokom vytvorila menšinovú vládu, podporilo 25,11 percenta voličov. PSD v rumunskej politike dominovala uplynulé desaťročia a v predošlých voľbách pred štyrmi rokmi ešte jasne zvíťazila s vyše 45 percentami hlasov.

Posledná vláda PSD vlani padla po obvineniach z korupcie a oslabovania právneho štátu, ako aj masových protestoch v dôsledku kontroverznej reformy súdnictva, keď parlament vyslovil nedôveru kabinetu premiérky Vioricy Dancilaovej.