Navrhované zmeny a doplnenia sprísňujú požiadavky na kandidátov na funkciu prezidenta a rozširujú právomoci ústavného súdu.
Autor TASR
Moskva 26. februára (TASR) - Pracovná skupina, ktorej v stredu predsedal ruský prezident Vladimir Putin, stanovila termín celonárodného hlasovania o zmenách v ústave na 22. apríla. Dátum sa zhoduje so 150. výročím narodenia zakladateľa Sovietskeho zväzu Vladimira Iľjiča Lenina. Členovia skupiny ani Putin sa nevyjadrili k tomu, či bolo načasovanie úmyselné alebo len náhoda, informovala agentúra AP.
Putin na stretnutí privítal navrhované zmeny a doplnenia ústavy Ruskej federácie, ktoré zdôrazňujú rešpekt voči ruským dejinám siahajúcim od čias cárov po Sovietsky zväz.
Navrhované zmeny a doplnenia ustanovujú okrem iného prednosť ruského práva pred medzinárodným, posilňujú úlohu Štátnej rady v ústave, sprísňujú požiadavky na kandidátov na funkciu prezidenta a rozširujú právomoci ústavného súdu.
AP poznamenala, že keď Putin v januári navrhol tieto zmeny, bolo to všeobecne vnímané ako súčasť jeho úsilia o to, aby zostal v úrade aj po skončení svojho súčasného obdobia v roku 2024. Návrh Kremľa však neobsahuje návod, ako by Putin mohol dosiahnuť tento cieľ, a zostáva nejasné, o čo mu ide. Ani stredajšia schôdzka neosvetlila dôvody rozsiahlej ústavnej reformy.
Niekdajší vplyvný dlhoročný poradca ruského prezidenta Vladimira Putina a autor konceptu tzv. suverénnej demokracie Vladislav Surkov však verí, že prípadné úpravy právomocí hlavy štátu v rámci prebiehajúceho procesu ústavných zmien v Rusku by mali viesť k anulovaniu už odslúžených funkčných období prezidenta. S odvolaním sa na Surkovov rozhovor s politológom Alexejom Česnakovom o tom v stredu informovala agentúra Interfax.
"Keďže s novými právomocami to bude akoby nová inštitúcia prezidenta, nemôžu sa na ňu vzťahovať ohraničenia terajšieho prezidenta. V každom prípade, ak vládne orgány nezačnú počítať funkčné obdobia prezidenta od nuly, hrubo sa prehrešia voči právnej praxi. Je to samozrejme môj osobný názor, avšak zakladá sa na mojich skúsenostiach s tvorbou zákonov," uviedol Surkov v rozhovore.
Putin na stretnutí privítal navrhované zmeny a doplnenia ústavy Ruskej federácie, ktoré zdôrazňujú rešpekt voči ruským dejinám siahajúcim od čias cárov po Sovietsky zväz.
Navrhované zmeny a doplnenia ustanovujú okrem iného prednosť ruského práva pred medzinárodným, posilňujú úlohu Štátnej rady v ústave, sprísňujú požiadavky na kandidátov na funkciu prezidenta a rozširujú právomoci ústavného súdu.
AP poznamenala, že keď Putin v januári navrhol tieto zmeny, bolo to všeobecne vnímané ako súčasť jeho úsilia o to, aby zostal v úrade aj po skončení svojho súčasného obdobia v roku 2024. Návrh Kremľa však neobsahuje návod, ako by Putin mohol dosiahnuť tento cieľ, a zostáva nejasné, o čo mu ide. Ani stredajšia schôdzka neosvetlila dôvody rozsiahlej ústavnej reformy.
Niekdajší vplyvný dlhoročný poradca ruského prezidenta Vladimira Putina a autor konceptu tzv. suverénnej demokracie Vladislav Surkov však verí, že prípadné úpravy právomocí hlavy štátu v rámci prebiehajúceho procesu ústavných zmien v Rusku by mali viesť k anulovaniu už odslúžených funkčných období prezidenta. S odvolaním sa na Surkovov rozhovor s politológom Alexejom Česnakovom o tom v stredu informovala agentúra Interfax.
"Keďže s novými právomocami to bude akoby nová inštitúcia prezidenta, nemôžu sa na ňu vzťahovať ohraničenia terajšieho prezidenta. V každom prípade, ak vládne orgány nezačnú počítať funkčné obdobia prezidenta od nuly, hrubo sa prehrešia voči právnej praxi. Je to samozrejme môj osobný názor, avšak zakladá sa na mojich skúsenostiach s tvorbou zákonov," uviedol Surkov v rozhovore.