Na vrchole studenej vojny pracovalo na ruskej základni v mestečku Lourdes, južne od metropoly Havana, až 3000 ľudí.
Autor TASR
Moskva 16. júla (TASR) - Rusko sa predbežne dohodlo s Kubou, že na ostrove opäť otvorí základňu zo sovietskej éry, z ktorej sledovalo Spojené štáty. Pre agentúru Reuters to dnes povedal zdroj z prostredia ruskej bezpečnosti.
"Rámcová dohoda bola schválená," povedal zdroj. Zároveň potvrdil informácie v denníku Kommersant, podľa ktorých k dohode došlo minulý týždeň počas návštevy šéfa Kremľa Vladimira Putina na Kube.
Ruská vláda sa k medializovaným informáciám bezprostredne nevyjadrila.
Na vrchole studenej vojny pracovalo na ruskej základni v mestečku Lourdes, južne od metropoly Havana, až 3000 ľudí. Išlo o najväčšie stredisko, aké Moskva prevádzkovala v zahraničí na zhromažďovanie spravodajských informácií z rádiových signálov.
Základňa, ktorá leží 250 kilometrov od amerického pobrežia, bola využívaná aj na komunikáciu s ruskými plavidlami. Zavreli ju v roku 2001 v rámci znižovania nákladov.
Denník Kommersant napísal, že diskusie o opätovnom otvorení základne sa začali pred niekoľkými rokmi a tento rok sa zintenzívnili - v čase napätia medzi Ruskom a USA ohľadne krízy na Ukrajine.
Kommersant neuviedol finančné podrobnosti dohody, ale poznamenal, že Moskva ešte pred Putinovou návštevou súhlasila s odpustením 90 percent kubánskeho dlhu zo sovietskej éry vo výške 32 miliárd dolárov.
"Rámcová dohoda bola schválená," povedal zdroj. Zároveň potvrdil informácie v denníku Kommersant, podľa ktorých k dohode došlo minulý týždeň počas návštevy šéfa Kremľa Vladimira Putina na Kube.
Ruská vláda sa k medializovaným informáciám bezprostredne nevyjadrila.
Na vrchole studenej vojny pracovalo na ruskej základni v mestečku Lourdes, južne od metropoly Havana, až 3000 ľudí. Išlo o najväčšie stredisko, aké Moskva prevádzkovala v zahraničí na zhromažďovanie spravodajských informácií z rádiových signálov.
Základňa, ktorá leží 250 kilometrov od amerického pobrežia, bola využívaná aj na komunikáciu s ruskými plavidlami. Zavreli ju v roku 2001 v rámci znižovania nákladov.
Denník Kommersant napísal, že diskusie o opätovnom otvorení základne sa začali pred niekoľkými rokmi a tento rok sa zintenzívnili - v čase napätia medzi Ruskom a USA ohľadne krízy na Ukrajine.
Kommersant neuviedol finančné podrobnosti dohody, ale poznamenal, že Moskva ešte pred Putinovou návštevou súhlasila s odpustením 90 percent kubánskeho dlhu zo sovietskej éry vo výške 32 miliárd dolárov.