Na moskovskom Puškinovom námestí sa demonštranti spontánne zišli, aby získali podpisy pod petíciu proti rozširovaniu právomocí ruského prezidenta Vladimira Putina.
Autor TASR
Moskva 15. júla (TASR) - Ruská polícia v stredu počas protestov proti reformám ruskej ústavy v centre Moskvy zadržala viac ako sto ľudí vrátane novinárov. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
Na moskovskom Puškinovom námestí sa demonštranti spontánne zišli, aby získali podpisy pod petíciu proti rozširovaniu právomocí ruského prezidenta Vladimira Putina. Protestujúci skandovali heslá ako "Rusko bez Putina" a "Rusko bude slobodné".
Bezpečnostné zložky podľa AFP zadržali 103 demonštrantov a množstvo ľudí vrátane novinárov odviedli do policajných vozidiel. Stovky ľudí protestovali aj v uliciach Petrohradu.
Zmeny a dodatky ruskej ústavy odobrilo 78 percent voličov, proti ich bolo 21 percent. Účinnosť nadobudli v sobotu 4. júla. Tieto zmeny okrem iného umožňujú, aby Putin zostal pri moci až do roku 2036.
Pôvodne sa celoštátne hlasovanie o zmenách ústavy malo konať 22. apríla. Kremeľ ho odložil vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v Rusku vyvolanú koronavírusom nového typu.
Nad hlasovaním o zmenách v ústave Ruskej federácie vyjadrili znepokojenie aj Spojené štáty, ktoré poukázali na správy o nátlaku vyvíjanom na voličov.
V tejto veci sa kriticky vyjadrila aj Európska komisia, ktorá vyzvala Rusko, aby preskúmalo správy o nezrovnalostiach, ku ktorým došlo počas celoštátneho hlasovania.
Na moskovskom Puškinovom námestí sa demonštranti spontánne zišli, aby získali podpisy pod petíciu proti rozširovaniu právomocí ruského prezidenta Vladimira Putina. Protestujúci skandovali heslá ako "Rusko bez Putina" a "Rusko bude slobodné".
Bezpečnostné zložky podľa AFP zadržali 103 demonštrantov a množstvo ľudí vrátane novinárov odviedli do policajných vozidiel. Stovky ľudí protestovali aj v uliciach Petrohradu.
Zmeny a dodatky ruskej ústavy odobrilo 78 percent voličov, proti ich bolo 21 percent. Účinnosť nadobudli v sobotu 4. júla. Tieto zmeny okrem iného umožňujú, aby Putin zostal pri moci až do roku 2036.
Pôvodne sa celoštátne hlasovanie o zmenách ústavy malo konať 22. apríla. Kremeľ ho odložil vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v Rusku vyvolanú koronavírusom nového typu.
Nad hlasovaním o zmenách v ústave Ruskej federácie vyjadrili znepokojenie aj Spojené štáty, ktoré poukázali na správy o nátlaku vyvíjanom na voličov.
V tejto veci sa kriticky vyjadrila aj Európska komisia, ktorá vyzvala Rusko, aby preskúmalo správy o nezrovnalostiach, ku ktorým došlo počas celoštátneho hlasovania.