Moskva/Minsk 28. júla (TASR) - V pravoslávnych chrámoch na území Ruskej federácie sa v sobotu 28. júla napoludnie rozoznejú zvony pri príležitosti 1030. výročia Dňa krstu Rusi. Tradícia zvonenia zvonov na deň, ktorý podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 28. júla, sa ujala nielen v Rusku, ale aj niektorých ďalších štátoch, napríklad v Bielorusku či Moldavsku. Tento rok sa prvýkrát v novodobých dejinách Ruska slávnostná bohoslužba uskutoční na Chrámovom námestí v moskovskom Kremli pod otvoreným nebom a nie v jednom z kremeľských chrámov.

Sviatočné liturgie sa budú konať vo všetkých chrámoch Ruskej pravoslávnej cirkvi, informoval Alexandr Volkov, tlačový tajomník patriarchu moskovského a celej Rusi Kirilla.

Volkov dodal, že s patriarchom Kirillom bude slúžiť slávnostnú liturgiu hlava alexandrijského pravoslávneho patriarchátu Teodor II. Na oslavách v hlavnom meste Ruska očakávajú aj predstaviteľov desiatich miestnych pravoslávnych cirkví.

Ruská pravoslávna cirkev význam krstu Rusi zdôraznila citátom samotného kniežaťa Vladimíra: "Bol som zviera a stal som sa človekom."

Tradične sa v Deň krstu Rusi pre pravoslávnych veriacich a širšiu verejnosť popri duchovnom programe organizujú aj festivaly, hudobné vystúpenia, prehliadky ľudových remesiel z rôznych ruských regiónov či ukážky tradičných ruských jedál a nápojov.

Knieža Vladimír prijal krst v roku 988 v Chersone. V tomto dnes ukrajinskom meste sa kresťanským obradom oženil so sestrou byzantských panovníkov Annou a po sobáši sa vrátil do Kyjeva. Vladimír nariadil odstrániť všetky pohanské chrámy a začal na kresťanstvo obracať najskôr svoje deti a príbuzných, potom ostatných Kyjevčanov. Následne kresťanstvo prijímali aj v ďalším mestách Kyjevskej Rusi, i keď nie všade to šlo hladko.

Prvýkrát sa na oficiálnej úrovni krst Rusi 28. júla slávil v roku 1888. V celej krajine sa vtedy konali slávnostné bohoslužby, krížové cesty ale aj ľudové veselice. Dátum 28. júla (podľa juliánskeho kalendára 15. júla) nezostal v zabudnutí ani o sto rokov neskôr, v čase Sovietskeho zväzu a oficiálneho ateizmu. Hoci sa veľké oslavy neorganizovali, k tomu jubileu sa uskutočnili vedecké konferencie a občianske podujatia. Krátko pred sviatkom vtedy pravoslávnej cirkvi vrátili niektoré kláštory.

O 20 rokov neskôr, v roku 2008, sa patriarcha moskovský a celej Rusi Alexej II. obrátil na vedúcich predstaviteľov Ruska, Bieloruska a Ukrajiny s návrhom, aby tento deň uznali oficiálne aj na štátnej úrovni.

Obyvatelia Ruskej federácie 28. júla 2010 prvýkrát slávili Deň krstu Rusi ako pamätný deň krajiny.

O tom, že Deň krstu Rusi sa stane novým pamätným dňom v ruskom kalendári sviatkov, rozhodli poslanci Štátnej dumy 21. mája 2010 a členovia Rady federácie 26. mája schválením novely Zákona o dňoch vojenskej slávy a pamätných dňoch Ruska. Zákon podpísal prezident Dmitrij Medvedev 1. júna 2010.

Na Ukrajine je 28. júl štátnym sviatkom od roku 2008, nesie názov Deň krstu Kyjevskej Rusi-Ukrajiny.