Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S myšlienkou posilniť prítomnosť NATO na Blízkom východe prišiel nedávno americký prezident Donald Trump. Trump svoj návrh zdôvodnil tým, že problémy v tomto regióne majú medzinárodný dosah.
Autor TASR
,aktualizované Moskva 15. januára (TASR) - Rusko zatiaľ nepozná plány na posilnenie úlohy NATO na Blízkom východe v súlade s výzvou prezidenta USA Donalda Trumpa, uviedol v stredu pre agentúru TASS námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Alexandr Gruško.
Súčasne však uviedol, že blízkovýchodný región nepotrebuje posilnenie roly NATO, ale spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva o jeho stabilizáciu a následné vytvorenie podmienok pre nevyhnutné politické procesy - "ako sa to deje v Sýrii a čo sa pokúšame dosiahnuť v Líbyi".
S myšlienkou posilniť prítomnosť NATO na Blízkom východe prišiel nedávno americký prezident Donald Trump. Trump svoj návrh zdôvodnil tým, že problémy v tomto regióne majú medzinárodný dosah. Pre túto svoju iniciatívu hneď vymyslel aj akronym NATOME (NATO + Middle East) O úlohe NATO v danom regióne hovoril minulú stredu s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom.
Stoltenberg potom vo štvrtok pred novinármi uviedol, že NATO zváži posilnenie svojej úlohy na Blízkom východe, najmä čo sa týka výcvikových misií.
Stoltenberg v reakcii na výzvu amerického prezidenta, aby sa transatlantická aliancia "viac zapojila" do procesu v problematickom regióne, uviedol, že to nemusí znamenať veľké nasadenie bojových jednotiek. Poukázal na výcvikové misie vedené Alianciou v Afganistane a Iraku, kde je umiestnených približne 500 vojakov NATO na výcvik miestnych jednotiek.
"Pevne verím, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti medzinárodnému terorizmu, nie je vždy nasadenie jednotiek NATO v rozsiahlych bojových operáciách," povedal Stoltenberg prítomným novinárom.
Stoltenberg odmietol podrobnejšie uviesť, ako by mohlo NATO posilniť svoju úlohu v regióne, no zdôraznil, že akékoľvek zmeny sa vykonajú po konzultácii so všetkými 29 členskými krajinami, ako aj krajinami Blízkeho východu.
Deň po útoku na iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorý sa odohral 3. januára v Bagdade, aliancia NATO oznámila, že zmrazila činnosť svojej výcvikovej misie v Iraku, ktorá zahŕňa približne 500 inštruktorov a školiteľov z viacerých členských krajín Aliancie.
Podľa údajov NATO bola časť personálu výcvikovej misie z dôvodu ich bezpečnosti presťahovaná aj mimo Iraku, no podľa Stoltenberga ide iba o dočasné opatrenie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že Moskva nalieha na štáty Perzského zálivu, aby zvážili vytvorenie spoločného bezpečnostného mechanizmu pre tento región. Taktiež uviedol, že je čas, aby sa svet zbavil jednostranných opatrení, ako sú sankcie.
"Navrhujeme štátom Perzského zálivu, aby premýšľali o kolektívnom bezpečnostnom mechanizme... začali by s opatreniami na vybudovanie dôvery a vzájomným pozývaním sa na vojenské cvičenia," povedal Lavrov na bezpečnostnej konferencii v indickom Naí Dillí.
Podľa šéfa ruskej diplomacie sú problémom súčasného sveta jednostranné sankcie. "Takže 21. storočie je časom, keď sa musíme zbaviť akýchkoľvek metód v rámci medzinárodných vzťahov s pachuťou koloniálnych a neokoloniálnych čias. A sankcie, jednostranne uvalené sankcie, fungovať nebudú," dodal Lavrov.
Agentúra Reuters pripomína, že po tom, ako Spojené štáty odstúpili od medzinárodnej dohody o jadrovom programe Iránu, uvalili naň opäť sankcie.
Americký prezident Donald Trump v utorok večer vyhlásil, že súhlasí s vyjadrením britského premiéra Borisa Johnsona, aby dohodu o iránskom jadrovom programe nahradila "Trumpova dohoda".
"Predseda vlády Spojeného kráľovstva Boris Johnson vyhlásil: 'Mali by sme nahradiť iránsku dohodu Trumpovou dohodou,'" uviedol Trump na Twitteri. "Súhlasím!"
Johnson vyzdvihol v utorok Trumpa ako tvorcu skvelých dohôd a vyzval šéfa Bieleho domu, aby nahradil dohodu o iránskom jadrovom programe novou dohodou s cieľom zabezpečiť, aby Iránska islamská republika nezískala atómovú zbraň.
Iránsky prezident Hasan Rúhání však návrh na novú "Trumpovu dohodu" o jadrovom programe Iránu odmietol. Uviedol, že ide o čudnú ponuku a kritizoval amerického prezidenta Trumpa za porušovanie sľubov.
Súčasne však uviedol, že blízkovýchodný región nepotrebuje posilnenie roly NATO, ale spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva o jeho stabilizáciu a následné vytvorenie podmienok pre nevyhnutné politické procesy - "ako sa to deje v Sýrii a čo sa pokúšame dosiahnuť v Líbyi".
S myšlienkou posilniť prítomnosť NATO na Blízkom východe prišiel nedávno americký prezident Donald Trump. Trump svoj návrh zdôvodnil tým, že problémy v tomto regióne majú medzinárodný dosah. Pre túto svoju iniciatívu hneď vymyslel aj akronym NATOME (NATO + Middle East) O úlohe NATO v danom regióne hovoril minulú stredu s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom.
Stoltenberg potom vo štvrtok pred novinármi uviedol, že NATO zváži posilnenie svojej úlohy na Blízkom východe, najmä čo sa týka výcvikových misií.
Stoltenberg v reakcii na výzvu amerického prezidenta, aby sa transatlantická aliancia "viac zapojila" do procesu v problematickom regióne, uviedol, že to nemusí znamenať veľké nasadenie bojových jednotiek. Poukázal na výcvikové misie vedené Alianciou v Afganistane a Iraku, kde je umiestnených približne 500 vojakov NATO na výcvik miestnych jednotiek.
"Pevne verím, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti medzinárodnému terorizmu, nie je vždy nasadenie jednotiek NATO v rozsiahlych bojových operáciách," povedal Stoltenberg prítomným novinárom.
Stoltenberg odmietol podrobnejšie uviesť, ako by mohlo NATO posilniť svoju úlohu v regióne, no zdôraznil, že akékoľvek zmeny sa vykonajú po konzultácii so všetkými 29 členskými krajinami, ako aj krajinami Blízkeho východu.
Deň po útoku na iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorý sa odohral 3. januára v Bagdade, aliancia NATO oznámila, že zmrazila činnosť svojej výcvikovej misie v Iraku, ktorá zahŕňa približne 500 inštruktorov a školiteľov z viacerých členských krajín Aliancie.
Podľa údajov NATO bola časť personálu výcvikovej misie z dôvodu ich bezpečnosti presťahovaná aj mimo Iraku, no podľa Stoltenberga ide iba o dočasné opatrenie.
Štáty Perzského zálivu by mali zvážiť spoločný bezpečnostný mechanizmus
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že Moskva nalieha na štáty Perzského zálivu, aby zvážili vytvorenie spoločného bezpečnostného mechanizmu pre tento región. Taktiež uviedol, že je čas, aby sa svet zbavil jednostranných opatrení, ako sú sankcie.
"Navrhujeme štátom Perzského zálivu, aby premýšľali o kolektívnom bezpečnostnom mechanizme... začali by s opatreniami na vybudovanie dôvery a vzájomným pozývaním sa na vojenské cvičenia," povedal Lavrov na bezpečnostnej konferencii v indickom Naí Dillí.
Podľa šéfa ruskej diplomacie sú problémom súčasného sveta jednostranné sankcie. "Takže 21. storočie je časom, keď sa musíme zbaviť akýchkoľvek metód v rámci medzinárodných vzťahov s pachuťou koloniálnych a neokoloniálnych čias. A sankcie, jednostranne uvalené sankcie, fungovať nebudú," dodal Lavrov.
Agentúra Reuters pripomína, že po tom, ako Spojené štáty odstúpili od medzinárodnej dohody o jadrovom programe Iránu, uvalili naň opäť sankcie.
Americký prezident Donald Trump v utorok večer vyhlásil, že súhlasí s vyjadrením britského premiéra Borisa Johnsona, aby dohodu o iránskom jadrovom programe nahradila "Trumpova dohoda".
"Predseda vlády Spojeného kráľovstva Boris Johnson vyhlásil: 'Mali by sme nahradiť iránsku dohodu Trumpovou dohodou,'" uviedol Trump na Twitteri. "Súhlasím!"
Johnson vyzdvihol v utorok Trumpa ako tvorcu skvelých dohôd a vyzval šéfa Bieleho domu, aby nahradil dohodu o iránskom jadrovom programe novou dohodou s cieľom zabezpečiť, aby Iránska islamská republika nezískala atómovú zbraň.
Iránsky prezident Hasan Rúhání však návrh na novú "Trumpovu dohodu" o jadrovom programe Iránu odmietol. Uviedol, že ide o čudnú ponuku a kritizoval amerického prezidenta Trumpa za porušovanie sľubov.
