Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
HRW pripomenula, že je známe, že Rusko vlastní typ mín, ktoré boli objavené. Rovnako je známe i to, že Ukrajina ich nemá.
Autor TASR
New York 5. apríla (TASR) - Vedenie celosvetovej kampane proti používaniu nášľapných mín nalieha na Rusko, aby jeho jednotky na Ukrajine prestali s nastražovaním výbušnej munície, pretože zabíja a mrzačí civilistov.
S touto výzvou adresovanou Rusku prišla v noci na utorok podľa agentúry AP kolumbijská veľvyslankyňa pri OSN Alicia Arangová Olmosová, predsedajúca tento rok skupine štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1997 o zákaze výroby a používania protipechotných mín.
Kolumbijská diplomatka poukázala na správu ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW), ktorá 29. marca uviedla, že ukrajinskí odborníci na zneškodňovanie výbušnej munície našli deň predtým v Charkovskej oblasti zakázané protipechotné míny.
HRW pripomenula, že je známe, že Rusko vlastní typ mín, ktoré boli objavené. Rovnako je známe i to, že Ukrajina ich nemá.
Arangová Olmosová vystúpila na tlačovej konferencii v pondelok, keď si svet pripomínal Medzinárodný deň povedomia o mínach a pomoci pri ich odstraňovaní. Pripomenula, že Ukrajina je jedným zo 164 zmluvných štátov spomínaného dohovoru, ale Rusko sa k nemu nepridalo.
Vo svojom vystúpení diplomatka upozornila: "Protipechotné míny spôsobujú len obete, nevyriešia žiadny problém". Vyzvala Rusko, aby ich prestalo používať, pretože mnohí ľudia, ktorí sú obeťami takýchto mín, "nemajú nič spoločné s tým, čo sa deje medzi Ukrajinou a Ruskom".
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) pri príležitosti spomínaného medzinárodného dňa označil Ukrajinu za jednu z najviac zamínovaných krajín na svete. Ešte pred prebiehajúcou vojenskou ofenzívou žilo už osem rokov v blízkosti nastražených mín viac ako 1,8 milióna ľudí. Počas ťažkých bojov, ktoré prebiehajú v mnohých častiach Ukrajiny, sú v blízkosti bytových a rodinných domov, nemocníc či pozdĺž ciest nastražované nové míny.
OCHA upozornil, že civilisti za takýchto okolností často nemôžu utiecť z oblastí zasiahnutých bojmi, a to práve kvôli výbušninám. Mnohí sa tiež nebudú môcť vrátiť domov.
"Vojny sa končia, ale nášľapné míny zostávajú v zemi a predstavujú hrozbu pre životy na mnoho rokov," dodal OCHA.
Pripomenul, že nášľapné míny a pozostatky výbušnej munície v blízkosti ciest a v obytných štvrtiach bránia aj humanitárnym pracovníkom, aby dopravovali pomoc ľuďom v núdzi.
S touto výzvou adresovanou Rusku prišla v noci na utorok podľa agentúry AP kolumbijská veľvyslankyňa pri OSN Alicia Arangová Olmosová, predsedajúca tento rok skupine štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1997 o zákaze výroby a používania protipechotných mín.
Kolumbijská diplomatka poukázala na správu ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW), ktorá 29. marca uviedla, že ukrajinskí odborníci na zneškodňovanie výbušnej munície našli deň predtým v Charkovskej oblasti zakázané protipechotné míny.
HRW pripomenula, že je známe, že Rusko vlastní typ mín, ktoré boli objavené. Rovnako je známe i to, že Ukrajina ich nemá.
Arangová Olmosová vystúpila na tlačovej konferencii v pondelok, keď si svet pripomínal Medzinárodný deň povedomia o mínach a pomoci pri ich odstraňovaní. Pripomenula, že Ukrajina je jedným zo 164 zmluvných štátov spomínaného dohovoru, ale Rusko sa k nemu nepridalo.
Vo svojom vystúpení diplomatka upozornila: "Protipechotné míny spôsobujú len obete, nevyriešia žiadny problém". Vyzvala Rusko, aby ich prestalo používať, pretože mnohí ľudia, ktorí sú obeťami takýchto mín, "nemajú nič spoločné s tým, čo sa deje medzi Ukrajinou a Ruskom".
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) pri príležitosti spomínaného medzinárodného dňa označil Ukrajinu za jednu z najviac zamínovaných krajín na svete. Ešte pred prebiehajúcou vojenskou ofenzívou žilo už osem rokov v blízkosti nastražených mín viac ako 1,8 milióna ľudí. Počas ťažkých bojov, ktoré prebiehajú v mnohých častiach Ukrajiny, sú v blízkosti bytových a rodinných domov, nemocníc či pozdĺž ciest nastražované nové míny.
OCHA upozornil, že civilisti za takýchto okolností často nemôžu utiecť z oblastí zasiahnutých bojmi, a to práve kvôli výbušninám. Mnohí sa tiež nebudú môcť vrátiť domov.
"Vojny sa končia, ale nášľapné míny zostávajú v zemi a predstavujú hrozbu pre životy na mnoho rokov," dodal OCHA.
Pripomenul, že nášľapné míny a pozostatky výbušnej munície v blízkosti ciest a v obytných štvrtiach bránia aj humanitárnym pracovníkom, aby dopravovali pomoc ľuďom v núdzi.
