Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Rusko chce, aby víťazstvo nad nacizmom uznali za svetové dedičstvo

Ruský prezident Vladimír Putin (v strede) počas vojenskej prehliadky v Moskve pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom. Foto: TASR/AP

Matvijenková prišla s touto iniciatívou 6. júna na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, tvrdiac, že Rada federácie podá žiadosť na tejto medzinárodnej organizácii.

Moskva 23. júna (TASR) - Rusko dúfa, že jeho iniciatíva uznať víťazstvo nad nacizmom ako celosvetové dedičstvo bude prijaté v čo najskoršom termíne. Vyhlásila to v sobotu predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková.

"Plánujeme predložiť iniciatívu v OSN, aby bolo víťazstvo nad nacizmom v druhej svetovej vojne uznané ako celosvetové dedičstvo ľudstva. Okrem toho navrhujeme, aby boli za svetové pamiatky druhej svetovej vojny vo všetkých krajinách uznané pamätníky vojakov, ktorí bojovali proti nacizmu," dodala Matvijenková.

"Dúfame, že táto iniciatíva bude schválená tak skoro, ako je to len možné. Je to predovšetkým významné v roku 80. výročia začiatku druhej svetovej vojny a pred 75. výročím Veľkého víťazstva," napísala Matvijenková na svojom blogu webstránky Rady federácie - hornej komory ruského parlamentu, informuje tlačová agentúra TASS.

Matvijenková prišla s touto iniciatívou 6. júna na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, tvrdiac, že Rada federácie podá žiadosť na tejto medzinárodnej organizácii. Guterres vyjadril znepokojenie nad súčasným nárastom neonacistických sentimentov.

"Musíme pokračovať v uchovávaní historickej pravdy, odovzdávať ju plne z generácie na generáciu bez toho, aby sme niečo zatajovali alebo prikrášľovali," povedal generálny tajomník OSN.

TASS pripomína, že 22. jún je dňom, keď nacistické Nemecko napadlo bývalý Sovietsky zväz a začala sa Veľká vlastenecká vojna, ktorá zúrila v rokoch 1941-45. Tento deň sa v Rusku oslavuje ako Deň pamiatky a smútku. Sovietsky zväz prišiel v tejto vojne o 27 miliónov svojich obyvateľov.

Veľká vlastenecká vojna trvala 1418 dní. Spomedzi zmieneného počtu obetí bolo 18 miliónov civilistov a 8,7 milióna vojakov. Štyri milióny ľudí zahynulo v nacistických táboroch smrti, približne 4,5 milióna vojakov Červenej armády bolo zajatých a 2,5 milióna z nich zomrelo v zajatí.