Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V marci tohto roku Putin podpísal novelu ústavy, ktorá de facto zaisťuje, že prezidentom môže zostať až do roku 2036.
Autor TASR
Moskva 23. decembra (TASR) - Ruská Štátna duma na stredajšom plenárnom zasadnutí schválila návrh zákona o zavedení zmien v ústave, čo umožní súčasnému prezidentovi Vladimirovi Putinovi opäť kandidovať za šéfa Kremľa. Informovala o tom agentúra TASS.
V súlade s dodatkami k ruskej ústave tak môže byť Putin po roku 2024 znovu zvolený za prezidenta Ruskej federácie.
V marci tohto roku Putin podpísal novelu ústavy, ktorá de facto zaisťuje, že prezidentom môže zostať až do roku 2036. Dovtedy podľa "starej" verzie ústavy platilo, že prezidentskú funkciu v Rusku je možné zastávať len dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, čo by znamenalo, že Putin by ako hlava štátu v roku 2024 skončil.
V novej ústave je toto obmedzenie zachované, ale keďže ide o novelu ústavy, Putinovi sa jeho posledné dve funkčné obdobia anulujú a nebudú sa počítať. Tieto zmeny boli - v podstate pro forma - schválené aj v celoštátnom ľudovom hlasovaní.
Šesťdesiatosemročný Putin, bývalý agent KGB, je pri moci už vyše 20 rokov - najdlhšie zo všetkých ruských či sovietskych lídrov od čias Josifa Stalina. Prvý raz sa stal prezidentom v roku 2000 a v tejto funkcii pôsobil do roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie. Následne sa stal premiérom a do prezidentského kresla sa vrátil v roku 2012, pričom prezidentské funkčné obdobie nechal medzičasom predĺžiť na šesť rokov. Jeho súčasný mandát mu má vypršať v roku 2024.
Putin podpísal aj zákon, ktorý posilňuje záruky imunity bývalých prezidentov. Zákon zverejnili v utorok na oficiálnej webovej stránke s právnymi informáciami.
Zákon mení postup zbavenia imunity bývalých prezidentov. Podľa nového zákona musí dolná komora parlamentu (Štátna duma) vzniesť obvinenie z vlastizrady alebo iného závažného trestného činu, pričom dodržiavanie postupu musí potvrdiť najvyšší aj ústavný súd. Na základe obvinení potom pristúpi k rozhodnutiu horná komora parlamentu (Rada federácie).
Predtým mohol vzniesť obvinenia voči exprezidentom Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. Obvinenia musel predložiť Štátnej dume a po jej súhlase mala záležitosť preskúmať Rada federácie.
Nový zákon stanovuje, že bývalého prezidenta nemožno priviesť k administratívnej alebo trestnej zodpovednosti, nemožno ho zadržať, zatknúť, prehľadať ho ani vypočuť. Predtým sa táto ochrana týkala iba konania počas úradovania prezidenta alebo vyšetrovania konania spojeného s prezidentskými povinnosťami.
V súlade s dodatkami k ruskej ústave tak môže byť Putin po roku 2024 znovu zvolený za prezidenta Ruskej federácie.
V marci tohto roku Putin podpísal novelu ústavy, ktorá de facto zaisťuje, že prezidentom môže zostať až do roku 2036. Dovtedy podľa "starej" verzie ústavy platilo, že prezidentskú funkciu v Rusku je možné zastávať len dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, čo by znamenalo, že Putin by ako hlava štátu v roku 2024 skončil.
V novej ústave je toto obmedzenie zachované, ale keďže ide o novelu ústavy, Putinovi sa jeho posledné dve funkčné obdobia anulujú a nebudú sa počítať. Tieto zmeny boli - v podstate pro forma - schválené aj v celoštátnom ľudovom hlasovaní.
Šesťdesiatosemročný Putin, bývalý agent KGB, je pri moci už vyše 20 rokov - najdlhšie zo všetkých ruských či sovietskych lídrov od čias Josifa Stalina. Prvý raz sa stal prezidentom v roku 2000 a v tejto funkcii pôsobil do roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie. Následne sa stal premiérom a do prezidentského kresla sa vrátil v roku 2012, pričom prezidentské funkčné obdobie nechal medzičasom predĺžiť na šesť rokov. Jeho súčasný mandát mu má vypršať v roku 2024.
Putin podpísal aj zákon, ktorý posilňuje záruky imunity bývalých prezidentov. Zákon zverejnili v utorok na oficiálnej webovej stránke s právnymi informáciami.
Zákon mení postup zbavenia imunity bývalých prezidentov. Podľa nového zákona musí dolná komora parlamentu (Štátna duma) vzniesť obvinenie z vlastizrady alebo iného závažného trestného činu, pričom dodržiavanie postupu musí potvrdiť najvyšší aj ústavný súd. Na základe obvinení potom pristúpi k rozhodnutiu horná komora parlamentu (Rada federácie).
Predtým mohol vzniesť obvinenia voči exprezidentom Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. Obvinenia musel predložiť Štátnej dume a po jej súhlase mala záležitosť preskúmať Rada federácie.
Nový zákon stanovuje, že bývalého prezidenta nemožno priviesť k administratívnej alebo trestnej zodpovednosti, nemožno ho zadržať, zatknúť, prehľadať ho ani vypočuť. Predtým sa táto ochrana týkala iba konania počas úradovania prezidenta alebo vyšetrovania konania spojeného s prezidentskými povinnosťami.
