Podľa Reuters tieto opatrenia v podstate zmenia ekonomiku Ruska na vojnové hospodárstvo, a to takmer 19 týždňov po začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za špeciálnu vojenskú operáciu.
Autor TASR
Londýn/Moskva 5. júla (TASR) - Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, v utorok v prvom čítaní jednomyseľne prijala návrhy dvoch zákonov na podporu vojny, ktorú vedie Rusko voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ako vysvetlil ruský vicepremiér Jurij Borisov, na zabezpečenie dodávok zbraní a munície je potrebné optimalizovať fungovanie vojensko-priemyselného komplexu a podnikov, ktoré s týmto komplexom spolupracujú.
Podľa Reuters tieto opatrenia v podstate zmenia ekonomiku Ruska na vojnové hospodárstvo, a to takmer 19 týždňov po začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za "špeciálnu vojenskú operáciu".
V jednom z dvoch návrhov zákonov, ktoré oba Štátna duma schválila jednomyseľne v prvom čítaní, sa uvádza, že štát môže počas vojenských operácií zaviesť "osobitné ekonomické opatrenia" a vyžadovať od firiem a spoločností, aby armáde dodávali tovar a služby.
Druhým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákonník práce tak, aby vláda mala právo regulovať pracovný čas a určovať voľné dni v daných podnikoch.
Zamestnanci podnikov dodávajúcich tovar armáde by mohli byť nútení pracovať v noci, cez víkendy a sviatky a bez sezónnej dovolenky, dodal Reuters.
Podľa Borisova povinnosť pracovať nadčas sa nebude využívať v masovom meradle a zamestnanci dostanú náležité príplatky.
Návrh zákona tiež ustanovuje, že právnické osoby - bez ohľadu na svoju organizačnú a právnu formu a formu vlastníctva - nesmú odmietnuť uzatváranie zmlúv v rámci verejného obstarávania alebo potrieb štátu v oblasti obrany.
"Práve teraz, keď krajiny kolektívneho Západu posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Ruskom, zintenzívňujú sankčný tlak, zvyšujú dodávky zbraní na Ukrajinu, je prijatie (týchto) zákonov dôležité," povedal Borisov zákonodarcom.
Rusko vtrhlo na Ukrajinu 24. februára, ale jeho pokus o dobytie hlavného mesta Kyjev bol odrazený, pričom ruská armáda utrpela veľké straty na ľuďoch i technike. Postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny je v porovnaní s pôvodne deklarovanými plánmi pomalý - obsadenie Luhanskej oblasti ruskou armádou bolo takmer zavŕšené až minulú nedeľu.
Západ na ruskú inváziu reagoval balíkmi sankcií, zvýšil dodávky zbraní na Ukrajinu a posilnil sily NATO vo východnej Európe. Moskva všetky tieto kroky považuje za súčasť "zástupnej vojny" Západu proti Rusku.
Návrh zákona "o zabezpečení ruských ozbrojených síl počas boja proti terorizmu a iných operácií mimo územia Ruskej federácie" predstavila vláda 30. júna. Dokument vyvolal veľkú pozornosť, a to najmä jeho časť týkajúca sa nemožnosti odmietnuť uzatváranie zmlúv.
Termín na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pre druhé čítanie návrhu zákona bol stanovený na utorok do 16.00 h miestneho času, museli tak byť podané do niekoľko hodín po prvom čítaní.
Oba návrhy zákonov musia ešte prejsť druhým a tretím čítaním v Dume, ktorej predseda Viačeslav Volodin povedal, že diskusia bude v stredu pokračovať za zatvorenými dverami.
Návrhy bude ešte musieť prerokovať horná komora parlamentu a musí ich podpísať prezident Vladimir Putin.
Ako vysvetlil ruský vicepremiér Jurij Borisov, na zabezpečenie dodávok zbraní a munície je potrebné optimalizovať fungovanie vojensko-priemyselného komplexu a podnikov, ktoré s týmto komplexom spolupracujú.
Podľa Reuters tieto opatrenia v podstate zmenia ekonomiku Ruska na vojnové hospodárstvo, a to takmer 19 týždňov po začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za "špeciálnu vojenskú operáciu".
V jednom z dvoch návrhov zákonov, ktoré oba Štátna duma schválila jednomyseľne v prvom čítaní, sa uvádza, že štát môže počas vojenských operácií zaviesť "osobitné ekonomické opatrenia" a vyžadovať od firiem a spoločností, aby armáde dodávali tovar a služby.
Druhým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákonník práce tak, aby vláda mala právo regulovať pracovný čas a určovať voľné dni v daných podnikoch.
Zamestnanci podnikov dodávajúcich tovar armáde by mohli byť nútení pracovať v noci, cez víkendy a sviatky a bez sezónnej dovolenky, dodal Reuters.
Podľa Borisova povinnosť pracovať nadčas sa nebude využívať v masovom meradle a zamestnanci dostanú náležité príplatky.
Návrh zákona tiež ustanovuje, že právnické osoby - bez ohľadu na svoju organizačnú a právnu formu a formu vlastníctva - nesmú odmietnuť uzatváranie zmlúv v rámci verejného obstarávania alebo potrieb štátu v oblasti obrany.
"Práve teraz, keď krajiny kolektívneho Západu posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Ruskom, zintenzívňujú sankčný tlak, zvyšujú dodávky zbraní na Ukrajinu, je prijatie (týchto) zákonov dôležité," povedal Borisov zákonodarcom.
Rusko vtrhlo na Ukrajinu 24. februára, ale jeho pokus o dobytie hlavného mesta Kyjev bol odrazený, pričom ruská armáda utrpela veľké straty na ľuďoch i technike. Postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny je v porovnaní s pôvodne deklarovanými plánmi pomalý - obsadenie Luhanskej oblasti ruskou armádou bolo takmer zavŕšené až minulú nedeľu.
Západ na ruskú inváziu reagoval balíkmi sankcií, zvýšil dodávky zbraní na Ukrajinu a posilnil sily NATO vo východnej Európe. Moskva všetky tieto kroky považuje za súčasť "zástupnej vojny" Západu proti Rusku.
Návrh zákona "o zabezpečení ruských ozbrojených síl počas boja proti terorizmu a iných operácií mimo územia Ruskej federácie" predstavila vláda 30. júna. Dokument vyvolal veľkú pozornosť, a to najmä jeho časť týkajúca sa nemožnosti odmietnuť uzatváranie zmlúv.
Termín na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pre druhé čítanie návrhu zákona bol stanovený na utorok do 16.00 h miestneho času, museli tak byť podané do niekoľko hodín po prvom čítaní.
Oba návrhy zákonov musia ešte prejsť druhým a tretím čítaním v Dume, ktorej predseda Viačeslav Volodin povedal, že diskusia bude v stredu pokračovať za zatvorenými dverami.
Návrhy bude ešte musieť prerokovať horná komora parlamentu a musí ich podpísať prezident Vladimir Putin.