Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 26. október 2024Meniny má Demeter
< sekcia Zahraničie

EÚ chce na summite vraj rozšíriť sankcie voči Krymu

Obyvateľka kráča okolo predvolebného bilbordu o konaní referenda na Kryme v Sevastopoli 13. marca 2014. Foto: TASR/AP

Zákaz by sa napríklad vzťahoval na predaj technológií na prieskum čiernomorskej ropy a zemného plynu či podnikania firiem EÚ v oblasti cestovného ruchu.

Brusel 17. decembra (TASR) - Európska únia sa dohodla na rozšírení zákazu investovania na Kryme, opatrenia príjme na tohtotýždňovom summite lídrov EÚ, informovala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov únie.

Agentúra 10. decembra uviedla, že má k dispozícii návrh dokumentu. Zákaz by sa podľa neho vzťahoval na predaj technológií na prieskum čiernomorskej ropy a zemného plynu či podnikania firiem EÚ v oblasti cestovného ruchu.

Občania členských krajín EÚ by mali taktiež zakázané kupovať alebo financovať spoločnosti na Kryme, ktorý sa v marci odtrhol od Ukrajiny a pridal sa k Ruskej federácii.

Podľa EÚ išlo o anexiu. Únia už preto zakázala dovoz tovaru z polostrova a nové investície do infraštrukturálnych projektov v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky a do podnikania s ropou a plynom.
Naryškin: Ukrajina ticho anektovala Krym na pozadí rozpadu Sovietskeho zväzu
Moskva 17. decembra (TASR) - Krymský polostrov si pred 23 rokmi Ukrajina privlastnila od bývalého Sovietskeho zväzu. Povedal to dnes predseda ruskej Štátnej dumy Sergej Naryškin, ktorého citovala agentúra TASS.

"Pred 23 rokmi Ukrajina v zásade ticho anektovala Krym na pozadí rozpadu Sovietskeho zväzu. Pre samotných Krymčanov však zvrchovanosť Ukrajiny na tomto polostrove zostala minimálne diskutabilná. Z hľadiska medzinárodného práva mal prechod Krymu pod správu Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky nulovú hodnotu," povedal Naryškin, predseda dolnej komory Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie.

Krym sa stal na jar ďalším subjektom Ruskej federácie, čo vyvolalo najvážnejšiu krízu vo vzťahoch medzi Moskvou a Západom od konca studenej vojny. Tento vývoj sa podpísal aj pod eskaláciu napätia na východe Ukrajiny, kde od jari trvá ozbrojený konflikt medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

V súvislosti s podozreniami, že Moskva nielen politicky, ale aj vojensky podporuje separatistov, západné štáty uvalili na Rusko sériu ekonomických sankcií.