Západ podozrieva Irán z tajného vývoja prostriedkov na výrobu jadrových zbraní, čo však islamská republika popiera s tým, že jej nukleárny program má výlučne mierové účely.
Autor TASR
Moskva 13. novembra (TASR) - Svetové mocnosti a Irán sa možno nebudú schopní dohodnúť v otázkach sporného jadrového programu Teheránu pred plánovaným termínom, ktorý si stanovili na 24. november, a na dosiahnutie konečnej dohody bude pravdepodobne treba viac času.
Naznačil to dnes v Moskve hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič.
"Nie je úplne vylúčené, že pre dosiahnutie vzájomne výhodného kompromisu bude treba viac času," povedal Lukaševič, ktorého citovala agentúra Interfax. "Zdôraznili sme, že všetky strany sa snažia splniť tento termín. Ale čo je dôležitejšie, termín alebo skutočná dohoda?" opýtal sa Lukaševič.
Odklad termínu pre dosiahnutie konečnej dohody pripustili aj niektorí diplomati, pričom sa podľa Reuters uvažuje o marci. Termín uzatvorenia rokovaní sa v už júli odložili o štyri mesiace, na aktuálny november.
V porovnaní s ďalšími mocnosťami zúčastnenými na rokovaniach má Rusko s Iránom bližšie vzťahy, predovšetkým po nedávnom podpise zmluvy o výstavbe dvoch jadrových elektrární Moskvou v Iráne. Šestica vyjednávačov - Spojené štáty, Nemecko, Čína, Francúzsko, Británia, Rusko - a Irán si dali na dosiahnutie konečnej dohody ohľadom iránskeho nukleárneho programu termín do 24. novembra.
Výsledkom však musí byť prísľub Teheránu, že výmenou za zníženie ekonomických sankcií zo strany západných mocností nezneužije svoj atómový program na výrobu zbraní hromadného ničenia.
Západ podozrieva Irán z tajného vývoja prostriedkov na výrobu jadrových zbraní, čo však islamská republika popiera s tým, že jej nukleárny program má výlučne mierové účely.
K najchúlostivejším nevyriešeným otázkam patria podľa západných diplomatov celková kapacita na obohacovanie uránu, ktorou disponuje Irán, čas, na aký má byť uzavretá dlhodobá dohoda a časový plán zmierňovania medzinárodných sankcií.
Naznačil to dnes v Moskve hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič.
"Nie je úplne vylúčené, že pre dosiahnutie vzájomne výhodného kompromisu bude treba viac času," povedal Lukaševič, ktorého citovala agentúra Interfax. "Zdôraznili sme, že všetky strany sa snažia splniť tento termín. Ale čo je dôležitejšie, termín alebo skutočná dohoda?" opýtal sa Lukaševič.
Odklad termínu pre dosiahnutie konečnej dohody pripustili aj niektorí diplomati, pričom sa podľa Reuters uvažuje o marci. Termín uzatvorenia rokovaní sa v už júli odložili o štyri mesiace, na aktuálny november.
V porovnaní s ďalšími mocnosťami zúčastnenými na rokovaniach má Rusko s Iránom bližšie vzťahy, predovšetkým po nedávnom podpise zmluvy o výstavbe dvoch jadrových elektrární Moskvou v Iráne. Šestica vyjednávačov - Spojené štáty, Nemecko, Čína, Francúzsko, Británia, Rusko - a Irán si dali na dosiahnutie konečnej dohody ohľadom iránskeho nukleárneho programu termín do 24. novembra.
Výsledkom však musí byť prísľub Teheránu, že výmenou za zníženie ekonomických sankcií zo strany západných mocností nezneužije svoj atómový program na výrobu zbraní hromadného ničenia.
Západ podozrieva Irán z tajného vývoja prostriedkov na výrobu jadrových zbraní, čo však islamská republika popiera s tým, že jej nukleárny program má výlučne mierové účely.
K najchúlostivejším nevyriešeným otázkam patria podľa západných diplomatov celková kapacita na obohacovanie uránu, ktorou disponuje Irán, čas, na aký má byť uzavretá dlhodobá dohoda a časový plán zmierňovania medzinárodných sankcií.