Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Účasť na referende bola tiež oveľa nižšia - pohybovala sa okolo hranice 30 percent, tvrdí prezidentská Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva.
Autor TASR
Moskva 5. mája (TASR) - Pripojenie Krymského polostrova k subjektom Ruskej federácie si v referende želalo len 15 percent voličov, vyplýva z vyhlásenia, ktoré sa v uplynulých dňoch objavilo na webovej stránke Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva pri ruskom prezidentovi. Ako spresnila ukrajinská tlačová agentúra UNIAN, vyhlásenie bolo na webe len krátko, veľmi rýchlo ho odtiaľ stiahli. Informácia o tom zaznela v analytickej relácii Tyždeň ukrajinskej televízie TSN.
Údaje o počte prívržencov pripojenia Krymu k Rusku sa výrazne odlišujú od oficiálnych výsledkov referenda, ktoré sa na polostrove konalo 16. marca, keď priradenie Krymu k subjektom Ruskej federácie údajne podporilo až 97 percent zúčastnených voličov. Účasť na referende bola tiež oveľa nižšia - pohybovala sa okolo hranice 30 percent, tvrdí prezidentská Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva.
UNIAN pripomína, že približne rovnaké výsledky plebiscitu i údaje o účasti voličov zverejnil po hlasovaní medžlis - parlament krymských Tatárov, ktorí referendum bojkotovali.
Správu o iných výsledkoch krymského referenda, než boli oficiálne, z webovej stránky Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva veľmi rýchlo stiahli, uviedla agentúra UNIAN. Dodala, že v rozhovore pre televíziu Kanal 24 o nich veľmi otvorene informovala členka rady, známa ruská ľudskoprávna aktivistka Svetlana Gannuškinová. Uviedla vtedy, že Rusko si svojou krymskou kampaňou "urobilo hanbu".
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektami Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Údaje o počte prívržencov pripojenia Krymu k Rusku sa výrazne odlišujú od oficiálnych výsledkov referenda, ktoré sa na polostrove konalo 16. marca, keď priradenie Krymu k subjektom Ruskej federácie údajne podporilo až 97 percent zúčastnených voličov. Účasť na referende bola tiež oveľa nižšia - pohybovala sa okolo hranice 30 percent, tvrdí prezidentská Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva.
UNIAN pripomína, že približne rovnaké výsledky plebiscitu i údaje o účasti voličov zverejnil po hlasovaní medžlis - parlament krymských Tatárov, ktorí referendum bojkotovali.
Správu o iných výsledkoch krymského referenda, než boli oficiálne, z webovej stránky Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva veľmi rýchlo stiahli, uviedla agentúra UNIAN. Dodala, že v rozhovore pre televíziu Kanal 24 o nich veľmi otvorene informovala členka rady, známa ruská ľudskoprávna aktivistka Svetlana Gannuškinová. Uviedla vtedy, že Rusko si svojou krymskou kampaňou "urobilo hanbu".
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektami Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
