Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nadeždin trvá na tom, že v tomto prípade ÚVK prekročila svoje právomoci.
Autor TASR
Moskva/Praha 15. februára (TASR) - Ruský Najvyšší súd vo štvrtok nevyhovel sťažnosti neúspešného žiadateľa o registráciu svojej kandidatúry v prezidentských voľbách Borisa Nadeždina, ktorý namietal právo aktivistov predvolebných štábov zbierať aj podpisy voličov s trvalým pobytom v inom regióne.
Ako vo svojej správe objasnil spravodajský web Rádia Sloboda (RFE/RL), ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) predtým Nadeždinovi odmietla uznať "veľké množstvo podpisov" podporovateľov práve z dôvodu rozporu medzi regiónom zberateľa podpisov a regiónom, kde sa podpisy zbierali. RFE/RL ako príklad uviedla, že hárky s podpismi obyvateľov Chabarovska, ktoré boli overené aktivistom z Moskvy, ÚVK zamietla.
Nadeždin trvá na tom, že v tomto prípade ÚVK prekročila svoje právomoci. Volebný zákon totiž podľa neho nevyžaduje, aby zberateľ podpisov získal notárske overenie na svoje aktivity v každom regióne Ruskej federácie, z ktorého pochádzajú signatári na podpisovom hárku.
Zástupca ÚVK však tento Nadeždinov postoj označil za nelogický a uviedol, že požiadavky ÚVK, pokiaľ ide o predkladané doklady, sú zákonné a oprávnené.
Na stranu ÚVK sa postavil aj Najvyšší súd. Nadeždin sa proti jeho verdiktu plánuje odvolať.
Nadeždin bol jediným kandidátom volieb na post prezidenta Ruska, ktorý zaujal protivojnový postoj a postavil sa proti politike súčasného prezidenta Vladimira Putina.
Pred týždňom, 8. februára, ho však ÚVK odmietla zaregistrovať ako kandidáta prezidentských volieb, pretože v predložených podpisových hárkoch našla viac ako 15 percent chýb. Podľa zákona je povolených len päť percent spochybniteľných podpisov.
Experti na voľby už roky kritizujú zbieranie podpisov ako základ pre registráciu kandidáta, keďže takto vzniká možnosť odmietnuť ho zaregistrovať z formálnych dôvodov.
Nezávislí pozorovatelia a experti hodnotia voľby v Rusku ako neslobodné a nespravodlivé. Okrem iného aj preto, že úrady zasahujú do volebného procesu, obmedzujú opozíciu, vytvárajú výhody pre provládnych kandidátov a v niektorých prípadoch dochádza aj k priamemu falšovaniu hlasovania.
Prezidentské voľby v Rusku budú 15. až 17. marca. Ich niekoľkodňové trvanie podľa kritikov Kremľa vytvára priestor na manipuláciu s výsledkami hlasovania.
Ako vo svojej správe objasnil spravodajský web Rádia Sloboda (RFE/RL), ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) predtým Nadeždinovi odmietla uznať "veľké množstvo podpisov" podporovateľov práve z dôvodu rozporu medzi regiónom zberateľa podpisov a regiónom, kde sa podpisy zbierali. RFE/RL ako príklad uviedla, že hárky s podpismi obyvateľov Chabarovska, ktoré boli overené aktivistom z Moskvy, ÚVK zamietla.
Nadeždin trvá na tom, že v tomto prípade ÚVK prekročila svoje právomoci. Volebný zákon totiž podľa neho nevyžaduje, aby zberateľ podpisov získal notárske overenie na svoje aktivity v každom regióne Ruskej federácie, z ktorého pochádzajú signatári na podpisovom hárku.
Zástupca ÚVK však tento Nadeždinov postoj označil za nelogický a uviedol, že požiadavky ÚVK, pokiaľ ide o predkladané doklady, sú zákonné a oprávnené.
Na stranu ÚVK sa postavil aj Najvyšší súd. Nadeždin sa proti jeho verdiktu plánuje odvolať.
Nadeždin bol jediným kandidátom volieb na post prezidenta Ruska, ktorý zaujal protivojnový postoj a postavil sa proti politike súčasného prezidenta Vladimira Putina.
Pred týždňom, 8. februára, ho však ÚVK odmietla zaregistrovať ako kandidáta prezidentských volieb, pretože v predložených podpisových hárkoch našla viac ako 15 percent chýb. Podľa zákona je povolených len päť percent spochybniteľných podpisov.
Experti na voľby už roky kritizujú zbieranie podpisov ako základ pre registráciu kandidáta, keďže takto vzniká možnosť odmietnuť ho zaregistrovať z formálnych dôvodov.
Nezávislí pozorovatelia a experti hodnotia voľby v Rusku ako neslobodné a nespravodlivé. Okrem iného aj preto, že úrady zasahujú do volebného procesu, obmedzujú opozíciu, vytvárajú výhody pre provládnych kandidátov a v niektorých prípadoch dochádza aj k priamemu falšovaniu hlasovania.
Prezidentské voľby v Rusku budú 15. až 17. marca. Ich niekoľkodňové trvanie podľa kritikov Kremľa vytvára priestor na manipuláciu s výsledkami hlasovania.
