Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf českej diplomacie pripomenul, že NATO už zastavilo sériu rozhovorov a kontaktov s Ruskom na úrovni technickej spolupráce, pričom otvorená zostala línia politických rozhovorov.
Autor TASR
Brusel 1. apríla (TASR) - V Bruseli by dnes malo zaznieť jasné potvrdenie článku č. 5 zmluvy Severoatlantickej aliancie.
Uviedol to šéf českej diplomacie Ľubomír Zaorálek počas konferencie ministrov zahraničných vecí NATO, ktorá sa snaží poskytnúť bezpečnostné záruky pre členov aliancie zo strednej a východnej Európy, znepokojených vojenskými reakciami Ruska na udalosti na Ukrajine.
Zaorálek pred novinármi zdôraznil, že po udalostiach na Kryme je vhodný čas na to, aby od predstaviteľov aliancie zaznel odkaz na článok 5, čiže istotu vojenskej pomoci pre každú členskú krajinu, ak bude napadnutá. To je podľa jeho slov jeden zo základov aliancie a odkazovaním naň treba dať najavo, že aliancia je v plnej sile a pripravená pomôcť svojim členom.
Na otázku, ako by mala aliancia prehodnotiť vzťahy s Ruskom, šéf českej diplomacie pripomenul, že NATO už zastavilo sériu rozhovorov a kontaktov s Ruskom na úrovni technickej spolupráce, pričom otvorená zostala línia politických rozhovorov.
"Neviem, či už dnes na to dáme odpoveď. Skôr pôjde o začiatok debaty, ktorá bude zavŕšená v septembri na summite NATO. Tam prijmeme zrejme stratégiu voči Rusku. To je výzva, ktorá nás čaká," konštatoval Zaorálek.
V súvislosti s náznakmi o možnom stiahnutí ruských vojsk z blízkosti ukrajinských hraníc minister uviedol, že opatrnosť aliancie musí byť na mieste.
Dodal, že sa predpokladalo, že po anexii Krymu bude mať Rusko ochotu sadnúť si k rokovaciemu stolu, aby rokovaním potvrdilo túto anexiu ako "hotovú vec". Preto nie sú prekvapivé správy, že sa objavujú náznaky o možnom stiahnutí ruských vojakov a vytvorení priestoru na rokovania. Na druhej strane však pripomenul československú skúsenosť z roku 1938, keď po Mníchovskom diktáte nasledovalo polročné obdobie pokoja a potom došlo k obsadeniu krajiny a jej rozdeleniu.
"My máme túto nedobrú historickú skúsenosť. Pokoj, ktorý môže byť klamlivý. Na druhej strane je však ťažko nevyužiť priestor na rokovanie, ak sa ponúka, ale Krym je stále obsadený a nemali by sme akceptovať to, čo sa stalo na Krymskom polostrove," zdôraznil Zaorálek.
Šéf českej diplomacie priznal, že Česká republika patrí do dlhej série krajín, ktoré si dlhodobo neplnia záväzky voči rozpočtu na obranu (menej ako dve percentá HDP), čo je podľa neho úzko spojené so súčasnou ekonomicko-finančnou krízou. Vyjadril presvedčenie, že konsolidácia povedie k plneniu rozpočtových záväzkov, čo je však postupný proces. Vláda by však minimálne mala zaručiť, že už nebude ďalej znižovať výdavky na obranu.
Uviedol to šéf českej diplomacie Ľubomír Zaorálek počas konferencie ministrov zahraničných vecí NATO, ktorá sa snaží poskytnúť bezpečnostné záruky pre členov aliancie zo strednej a východnej Európy, znepokojených vojenskými reakciami Ruska na udalosti na Ukrajine.
Zaorálek pred novinármi zdôraznil, že po udalostiach na Kryme je vhodný čas na to, aby od predstaviteľov aliancie zaznel odkaz na článok 5, čiže istotu vojenskej pomoci pre každú členskú krajinu, ak bude napadnutá. To je podľa jeho slov jeden zo základov aliancie a odkazovaním naň treba dať najavo, že aliancia je v plnej sile a pripravená pomôcť svojim členom.
Na otázku, ako by mala aliancia prehodnotiť vzťahy s Ruskom, šéf českej diplomacie pripomenul, že NATO už zastavilo sériu rozhovorov a kontaktov s Ruskom na úrovni technickej spolupráce, pričom otvorená zostala línia politických rozhovorov.
"Neviem, či už dnes na to dáme odpoveď. Skôr pôjde o začiatok debaty, ktorá bude zavŕšená v septembri na summite NATO. Tam prijmeme zrejme stratégiu voči Rusku. To je výzva, ktorá nás čaká," konštatoval Zaorálek.
V súvislosti s náznakmi o možnom stiahnutí ruských vojsk z blízkosti ukrajinských hraníc minister uviedol, že opatrnosť aliancie musí byť na mieste.
Dodal, že sa predpokladalo, že po anexii Krymu bude mať Rusko ochotu sadnúť si k rokovaciemu stolu, aby rokovaním potvrdilo túto anexiu ako "hotovú vec". Preto nie sú prekvapivé správy, že sa objavujú náznaky o možnom stiahnutí ruských vojakov a vytvorení priestoru na rokovania. Na druhej strane však pripomenul československú skúsenosť z roku 1938, keď po Mníchovskom diktáte nasledovalo polročné obdobie pokoja a potom došlo k obsadeniu krajiny a jej rozdeleniu.
"My máme túto nedobrú historickú skúsenosť. Pokoj, ktorý môže byť klamlivý. Na druhej strane je však ťažko nevyužiť priestor na rokovanie, ak sa ponúka, ale Krym je stále obsadený a nemali by sme akceptovať to, čo sa stalo na Krymskom polostrove," zdôraznil Zaorálek.
Šéf českej diplomacie priznal, že Česká republika patrí do dlhej série krajín, ktoré si dlhodobo neplnia záväzky voči rozpočtu na obranu (menej ako dve percentá HDP), čo je podľa neho úzko spojené so súčasnou ekonomicko-finančnou krízou. Vyjadril presvedčenie, že konsolidácia povedie k plneniu rozpočtových záväzkov, čo je však postupný proces. Vláda by však minimálne mala zaručiť, že už nebude ďalej znižovať výdavky na obranu.
