Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf Kremľa položil kyticu kvetov k otvorenej rakve a kondoloval pozostalým.
Autor TASR
Moskva 8. decembra (TASR) - V Moskve sa v utorok konala posledná rozlúčka s poprednou ruskou aktivistkou za ľudské práva, historičkou a niekdajšou sovietskou disidentkou Ľudmilou Alexejevovou, ktorá zomrela v sobotu vo veku 91 rokov.
Pamiatku zosnulej si prišiel uctiť aj ruský prezident Vladimir Putin. Šéf Kremľa položil kyticu kvetov k otvorenej rakve a kondoloval pozostalým, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie jeho úradu.
Na ceremónii v moskovskom Dome novinárov sa okrem príbuzných, známych a kolegov zúčastnili aj viacerí ďalší ruskí politici a zahraniční hostia vrátane predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, šéfa kremeľskej Rady pre ľudské práva Michaila Fedotova, opozičného lídra Alexeja Navaľného či amerického veľvyslanca Jona Huntsmana.
V okolí Domu novinárov platili vzhľadom na účasť významných osobností prísne bezpečnostné opatrenia. Široká verejnosť sa s Alexejevovou mohla prísť rozlúčiť až do utorňajšieho poludnia.
Na poslednú rozlúčku však nemohol prísť ruský opozičný aktivista Lev Ponomarjov, ktorý si aktuálne odpykáva 16-dňový trest väzenia za organizovanie nepovolených zhromaždení. Ten žiadal, aby sa mohol zúčastniť na Alexejevovej pohrebe, súd mu to však neumožnil, informovalo Rádio Slobodná Európa (RFE/RL).
Zásluhy zosnulej v boji za slobodu a ľudské práva vyzdvihol aj bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov.
Ľudmila Alexejevová patrila k najznámejším aktivistkám za občianske práva v Rusku. V mladosti sa vzdala sľubnej akademickej kariéry, keď vstúpila do sovietskeho disidentského hnutia a stala sa zakladajúcim členom Moskovskej helsinskej skupiny (1976). V roku 1977 bola nútená emigrovať do USA.
V roku 1989 sa vrátila do Ruska, stala sa predsedníčkou Medzinárodnej helsinskej nadácie a neskôr aj členkou rady ruského prezidenta pre ľudské práva, v ktorej s prestávkami pôsobila od roku 2004. Alexejevová často kritizovala represie voči ruskej opozícii.
Za svoje aktivity dostala viacero medzinárodných ocenení. V roku 2009 jej napríklad udelili Sacharovovu cenu za slobodu myslenia a v rok 2015 sa stala držiteľkou Ceny Václava Havla za ľudské práva.
Pamiatku zosnulej si prišiel uctiť aj ruský prezident Vladimir Putin. Šéf Kremľa položil kyticu kvetov k otvorenej rakve a kondoloval pozostalým, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie jeho úradu.
Na ceremónii v moskovskom Dome novinárov sa okrem príbuzných, známych a kolegov zúčastnili aj viacerí ďalší ruskí politici a zahraniční hostia vrátane predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, šéfa kremeľskej Rady pre ľudské práva Michaila Fedotova, opozičného lídra Alexeja Navaľného či amerického veľvyslanca Jona Huntsmana.
V okolí Domu novinárov platili vzhľadom na účasť významných osobností prísne bezpečnostné opatrenia. Široká verejnosť sa s Alexejevovou mohla prísť rozlúčiť až do utorňajšieho poludnia.
Na poslednú rozlúčku však nemohol prísť ruský opozičný aktivista Lev Ponomarjov, ktorý si aktuálne odpykáva 16-dňový trest väzenia za organizovanie nepovolených zhromaždení. Ten žiadal, aby sa mohol zúčastniť na Alexejevovej pohrebe, súd mu to však neumožnil, informovalo Rádio Slobodná Európa (RFE/RL).
Zásluhy zosnulej v boji za slobodu a ľudské práva vyzdvihol aj bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov.
Ľudmila Alexejevová patrila k najznámejším aktivistkám za občianske práva v Rusku. V mladosti sa vzdala sľubnej akademickej kariéry, keď vstúpila do sovietskeho disidentského hnutia a stala sa zakladajúcim členom Moskovskej helsinskej skupiny (1976). V roku 1977 bola nútená emigrovať do USA.
V roku 1989 sa vrátila do Ruska, stala sa predsedníčkou Medzinárodnej helsinskej nadácie a neskôr aj členkou rady ruského prezidenta pre ľudské práva, v ktorej s prestávkami pôsobila od roku 2004. Alexejevová často kritizovala represie voči ruskej opozícii.
Za svoje aktivity dostala viacero medzinárodných ocenení. V roku 2009 jej napríklad udelili Sacharovovu cenu za slobodu myslenia a v rok 2015 sa stala držiteľkou Ceny Václava Havla za ľudské práva.
