Krasnov vo funkcii nahradil Jurija Čajku, ktorý danú pozíciu zastával takmer 14 rokov
Autor TASR
Moskva 22. januára (TASR) - Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, schválila v stredu za nového generálneho prokurátora Igora Krasnova, nominanta prezidenta Vladimira Putina.
Hlasovanie prišlo dva dni po tom, ako menej známeho Krasnova, ktorý predtým slúžil ako podpredseda Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom), Putin nominoval za šéfa generálnej prokuratúry.
Krasnov vo funkcii nahradil Jurija Čajku, ktorý danú pozíciu zastával takmer 14 rokov, informuje stanica Slobodná Európa.
Putin prišiel s návrhom niekoľko dní po tom, ako zákonodarcovia v dolnej komore ruského parlamentu, Štátnej dume, drvivou väčšinou odobrili jeho voľbu nového ruského premiéra Michaila Mišustina, dovtedajšieho riaditeľa Federálnej daňovej služby Ruskej federácie (FNS).
Mišustinov predchodca v premiérskom kresle Dmitrij Medvedev odstúpil spolu so svojou vládou po tom, ako Putin vo svojom výročnom prejave o stave únie 15. januára vyzval na uskutočnenie referenda o podstatných ústavných zmenách, ktoré podľa jeho slov posilnia moc parlamentu.
Niektorí pozorovatelia tvrdia, že Putinova prekvapujúca ústavná reorganizácia môže predstavovať ťah, ktorým si 67-ročný prezident zabezpečí zotrvanie pri moci aj po vypršaní svojho štvrtého mandátu hlavy štátu v roku 2024.
Hlasovanie prišlo dva dni po tom, ako menej známeho Krasnova, ktorý predtým slúžil ako podpredseda Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom), Putin nominoval za šéfa generálnej prokuratúry.
Krasnov vo funkcii nahradil Jurija Čajku, ktorý danú pozíciu zastával takmer 14 rokov, informuje stanica Slobodná Európa.
Putin prišiel s návrhom niekoľko dní po tom, ako zákonodarcovia v dolnej komore ruského parlamentu, Štátnej dume, drvivou väčšinou odobrili jeho voľbu nového ruského premiéra Michaila Mišustina, dovtedajšieho riaditeľa Federálnej daňovej služby Ruskej federácie (FNS).
Mišustinov predchodca v premiérskom kresle Dmitrij Medvedev odstúpil spolu so svojou vládou po tom, ako Putin vo svojom výročnom prejave o stave únie 15. januára vyzval na uskutočnenie referenda o podstatných ústavných zmenách, ktoré podľa jeho slov posilnia moc parlamentu.
Niektorí pozorovatelia tvrdia, že Putinova prekvapujúca ústavná reorganizácia môže predstavovať ťah, ktorým si 67-ročný prezident zabezpečí zotrvanie pri moci aj po vypršaní svojho štvrtého mandátu hlavy štátu v roku 2024.