Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V závere trojdňového teroristického útoku na školu v Beslane, ktorý sa začal 1. septembra 2004, zahynulo viac než 330 ľudí spolu s vyše 180 školákmi. Stovky ďalších utrpeli zranenia.
Autor TASR
Moskva 13. apríla (TASR) - Rusko sa odvolá voči dnešnému verdiktu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), podľa ktorého ruské úrady nepodnikli dostatočné opatrenia, aby v roku 2004 zabránili teroristickému útoku na školu v meste Beslan v Severnom Osetsku. Oznámilo to ruské ministerstvo spravodlivosti.
Podľa ministerstva je verdikt ESĽP, ktorý sídli v Štrasburgu, neopodstatnený. V lehote troch mesiacov sa Moskva voči nemu odvolá, keďže zatiaľ ešte nie je právoplatný.
"Celý rad záverov ESĽP je neopodstatnený a používal argumenty, ktoré nie sú príliš presvedčivé a sú v rozpore s dôkazmi poskytnutými ruskými orgánmi," citovala z vyhlásenia ruského ministerstva spravodlivosti agentúra TASS.
Podľa verdiktu ESĽP došlo pri riešení rukojemníckej drámy v Beslane z ruskej strany k "vážnym zlyhaniam". Použitie zbraní ako delá, granátomety a plameňomety ruskými bezpečnostnými zložkami bolo podľa ESĽP neprimerané a prispelo k obetiam medzi rukojemníkmi. Na základe tohto verdiktu, zverejneného na webovej stránke ESĽP, musí Rusko poškodeným zaplatiť finančnú náhradu v celkovej výške približne tri milióny eur.
"Súd rozhodol, že Rusko musí vyplatiť žalobcom spolu 2.955.000 eur, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, a zástupcom žalobcov spolu 88.000 eur, pokiaľ ide o náklady," uvádza sa v tlačovom vyhlásení tohto orgánu Rady Európy, z ktorého cituje ruská agentúra TASS.
Zoznam žalobcov v prípade masakry v Beslane obsahuje 409 mien príbuzných obetí rukojemníckej či samotných rukojemníkov, ktorí vyviazli so zraneniami.
Európsky súd konštatoval, že ruské úrady o zámeroch teroristov zaútočiť na vzdelávacie zariadenie v tomto regióne vedeli. Nepodnikli však žiadne náležité opatrenia, aby zastavili týchto teroristov alebo ochránili školu. Úrady dokonca nevydali ani varovanie. ESĽP okrem iného dospel k záveru, že v plánovaní a riadení bezpečnostnej operácie boli "závažné nedostatky", čo viedlo ku chybám v rozhodovaní a koordinácii celého zásahu.
EĽSP ďalej vyčítal Moskve spôsob, akým viedla vyšetrovanie celej tragédie.
V závere trojdňového teroristického útoku na školu v Beslane, ktorý sa začal 1. septembra 2004, zahynulo viac než 330 ľudí spolu s vyše 180 školákmi. Stovky ďalších utrpeli zranenia.
Do školy vošlo ozbrojené komando islamských extrémistov zo Severného Kaukazu a zajalo okolo 1100 rukojemníkov. Dráma sa skončila zásahom ruskej armády, ktorý sprevádzalo niekoľko výbuchov a dlhotrvajúca streľba.
Preživší a pozostalí obetí z Beslanu sa vzápätí obrátili na ESĽP zo žalobami. Tvrdia, že zásah ruských bezpečnostných zložiek bol neprimeraný a v jeho dôsledku prišlo o život mnoho dospelých a detí. Rovnako chybne tiež podľa nich Rusi viedli vyjednávanie s teroristami.
Podľa ministerstva je verdikt ESĽP, ktorý sídli v Štrasburgu, neopodstatnený. V lehote troch mesiacov sa Moskva voči nemu odvolá, keďže zatiaľ ešte nie je právoplatný.
"Celý rad záverov ESĽP je neopodstatnený a používal argumenty, ktoré nie sú príliš presvedčivé a sú v rozpore s dôkazmi poskytnutými ruskými orgánmi," citovala z vyhlásenia ruského ministerstva spravodlivosti agentúra TASS.
Podľa verdiktu ESĽP došlo pri riešení rukojemníckej drámy v Beslane z ruskej strany k "vážnym zlyhaniam". Použitie zbraní ako delá, granátomety a plameňomety ruskými bezpečnostnými zložkami bolo podľa ESĽP neprimerané a prispelo k obetiam medzi rukojemníkmi. Na základe tohto verdiktu, zverejneného na webovej stránke ESĽP, musí Rusko poškodeným zaplatiť finančnú náhradu v celkovej výške približne tri milióny eur.
"Súd rozhodol, že Rusko musí vyplatiť žalobcom spolu 2.955.000 eur, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, a zástupcom žalobcov spolu 88.000 eur, pokiaľ ide o náklady," uvádza sa v tlačovom vyhlásení tohto orgánu Rady Európy, z ktorého cituje ruská agentúra TASS.
Zoznam žalobcov v prípade masakry v Beslane obsahuje 409 mien príbuzných obetí rukojemníckej či samotných rukojemníkov, ktorí vyviazli so zraneniami.
Európsky súd konštatoval, že ruské úrady o zámeroch teroristov zaútočiť na vzdelávacie zariadenie v tomto regióne vedeli. Nepodnikli však žiadne náležité opatrenia, aby zastavili týchto teroristov alebo ochránili školu. Úrady dokonca nevydali ani varovanie. ESĽP okrem iného dospel k záveru, že v plánovaní a riadení bezpečnostnej operácie boli "závažné nedostatky", čo viedlo ku chybám v rozhodovaní a koordinácii celého zásahu.
EĽSP ďalej vyčítal Moskve spôsob, akým viedla vyšetrovanie celej tragédie.
V závere trojdňového teroristického útoku na školu v Beslane, ktorý sa začal 1. septembra 2004, zahynulo viac než 330 ľudí spolu s vyše 180 školákmi. Stovky ďalších utrpeli zranenia.
Do školy vošlo ozbrojené komando islamských extrémistov zo Severného Kaukazu a zajalo okolo 1100 rukojemníkov. Dráma sa skončila zásahom ruskej armády, ktorý sprevádzalo niekoľko výbuchov a dlhotrvajúca streľba.
Preživší a pozostalí obetí z Beslanu sa vzápätí obrátili na ESĽP zo žalobami. Tvrdia, že zásah ruských bezpečnostných zložiek bol neprimeraný a v jeho dôsledku prišlo o život mnoho dospelých a detí. Rovnako chybne tiež podľa nich Rusi viedli vyjednávanie s teroristami.
