Ozbrojený konflikt si na východe Ukrajiny od apríla vyžiadal už 3500 obetí na životoch. Objavujú sa aj podozrenia z porušovania ľudských práv vrátane vrážd, únosov a mučenia.
Moskva 2. októbra (TASR) - Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (SK Rossiji) sa začal zaoberať podozreniami zo spáchania vrážd, genocídy a používania zakázaných metód vedenia vojny, ktorých sa údajne dopustili ukrajinský minister obrany Valerij Heletej a náčelník hlavného štábu ukrajinskej armády Viktor Muženko, ako aj ďalší predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl.
Ako dnes spresnila tlačová agentúra TASS, vyšetrovanie sa vedie aj proti ďalším vysokopostaveným osobám, vrátane veliteľov 25. a 93. brigády ukrajinskej armády. Ide o brigády, ktoré sa od začiatku júla do začiatku septembra zúčastnili na bojoch o ovládnutie letiska vo východoukrajinskom Donecku.
Podľa ruských vyšetrovateľov podozriví "zámerne vydávali rozkazy, ktorých cieľom bolo úplné zlikvidovanie skupiny rusky hovoriaceho obyvateľstva žijúceho na území ľudových republík - Doneckej a Luhanskej," uviedol oficiálny predstaviteľ ruského Vyšetrovacieho výboru Vladimir Markin.
Príslušníci ukrajinskej armády nakladajú mŕtvolu vojaka do nákladného auta v mesto Starobeševo na východnej Ukrajine 30. augusta 2014. Ukrajinské armádne sily v posledných hodinách utrpeli vážne straty pri protiútokoch proruských rebelov. Foto: TASR/AP
Dodal, že plnenie týchto rozkazov malo za následok 3000 obetí na životoch z radov civilistov, viac ako 5000 zranených a vyše 500 poškodených, zničených alebo vypálených domov, objektov občianskej vybavenosti, škôl či nemocníc.
V posledných dňoch sa už objavilo viacero správ, že ruské orgány vedú vyšetrovanie voči vysokopostaveným občanom Ukrajiny a ukrajinskí vyšetrovatelia proti Rusom. Agentúra Reuters v tejto súvislosti konštatovala, že tieto kroky len posilnia napätie vo vzájomných vzťahoch oboch krajín a budú ďalším ohrozením prímeria, na ktorom sa obe strany dohodli 5. septembra a je prakticky denne porušované delostreleckou paľbou i paľbou z ručných zbraní.
Telá prikryté dekami ležia na poli neďaleko tanku pri dedine na východe Ukrajine 22. mája 2014. Pri bojoch medzi ukrajinskými jednotkami a proruskými ozbrojencami prišlo o život najmenej jedenásť ukrajinských vojakov a ďalších 30 utrpelo zranenia.Foto: TASR/AP
Ozbrojený konflikt si na východe Ukrajiny od apríla vyžiadal už 3500 obetí na životoch. Objavujú sa aj podozrenia z porušovania ľudských práv vrátane vrážd, únosov a mučenia.
Agentúra TASS dnes informovala, že v súvislosti s podozreniami zo spáchania vrážd bol v stredu zadržaný a obvinený jeden z príslušníkov pluku Dnepr, patriaceho pod provládnu ukrajinskú Národnú gardu.
Ako spresnil Markin, Sergeja Litvinova obvinil Vyšetrovací výbor Ruskej federácie z vrážd civilistov, ktorí neboli účastníkmi vojenského konfliktu na východe Ukrajiny. Jeho obeťami boli aj ženy a deti. Podľa Markina sa Litvinov pri rozhodovaní riadil "výlučne anonymnými obvineniami". Za spáchanie vrážd dostával podľa Markina finančnú odmenu - údajne z fondov, ktoré Národnej garde poskytol ukrajinský oligarcha Ihor Kolomojskyj.
Rusko, ktoré nesúhlasí s prozápadnou orientáciou kyjevskej vlády, opakovane obviňuje Kyjev z používania násilia voči vlastným občanom žijúcim na východe Ukrajiny. Kyjev a západné štáty zasa Rusko obviňujú z vysielania vojakov a zbraní na podporu proruských separatistov na ukrajinskom východe. Moskva tieto tvrdenia rezolútne odmieta, aj keď Ukrajina a jej západní spojenci tvrdia, že majú o tom nespochybniteľné dôkazy.
