Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Proruskí separatisti a zástupcovia Kyjeva a Moskvy sa dnes v Minsku dohodli na ďalších opatreniach na upevnenie krehkého prímeria.
Autor TASR
Moskva 20. septembra (TASR) - Proruskí separatisti a zástupcovia Kyjeva a Moskvy sa dnes v Minsku dohodli na ďalších opatreniach na upevnenie krehkého prímeria medzi ukrajinskými jednotkami a protivládnymi oddielmi na východe Ukrajiny.
Prímerie platí od 5. septembra, vo všeobecnosti sa dodržiava, aj keď sporadicky dochádza k jeho porušovaniu. Vzhľadom na to je ukrajinská armáda stále v bojovej pohotovosti.
Ukrajina a lídri proruských separatistov sa v Minsku dohodli na stiahnutí všetkých ťažkých zbraní do vzdialenosti 15 kilometrov z oboch strán frontovej línie, informoval v noci nadnes bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma. Vysvetlil, že tak vznikne 30 kilometrov široká nárazníková zóna.
Ukrajinský exprezident, ktorý bol zástupcom ukrajinskej vlády na rokovaní kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku, spresnil, že pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe rozšíri rozsah svojho pôsobenia aj na nárazníkovú zónu pozdĺž celej hranice Ukrajiny s Ruskom.
Kučma dodal, že obe strany sa dohodli aj na odsune všetkých zahraničných ozbrojených formácií z ukrajinského územia.
Predseda parlamentu samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Alexej Kariakin pre agentúru BELTA uviedol, že o osobitnom štatúte Donbasu sa nerokovalo - napriek tomu, že to bola jedna z hlavných tém schôdzky.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko súhlasil s uzavretím prímeria s proruskými separatistami po tom, ako sa im podarilo zvrátiť dovtedy úspešný postup ukrajinskej armády, ktorá v prudkých bojoch utrpela veľké straty. Kyjev, ale aj jeho západní partneri tvrdia, že za dobytím území kontrolovaných donedávna ukrajinskou armádou je aj Rusko, ktoré povstalcom údajne dopravilo zbrane a poskytlo viac než 1000 vojakov. Rusko však naďalej rozhodne odmieta, že by sa nejakým spôsobom zapojilo do vývoja udalostí na východe Ukrajiny.
Prímerie platí od 5. septembra, vo všeobecnosti sa dodržiava, aj keď sporadicky dochádza k jeho porušovaniu. Vzhľadom na to je ukrajinská armáda stále v bojovej pohotovosti.
Ukrajina a lídri proruských separatistov sa v Minsku dohodli na stiahnutí všetkých ťažkých zbraní do vzdialenosti 15 kilometrov z oboch strán frontovej línie, informoval v noci nadnes bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma. Vysvetlil, že tak vznikne 30 kilometrov široká nárazníková zóna.
Ukrajinský exprezident, ktorý bol zástupcom ukrajinskej vlády na rokovaní kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku, spresnil, že pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe rozšíri rozsah svojho pôsobenia aj na nárazníkovú zónu pozdĺž celej hranice Ukrajiny s Ruskom.
Kučma dodal, že obe strany sa dohodli aj na odsune všetkých zahraničných ozbrojených formácií z ukrajinského územia.
Predseda parlamentu samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Alexej Kariakin pre agentúru BELTA uviedol, že o osobitnom štatúte Donbasu sa nerokovalo - napriek tomu, že to bola jedna z hlavných tém schôdzky.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko súhlasil s uzavretím prímeria s proruskými separatistami po tom, ako sa im podarilo zvrátiť dovtedy úspešný postup ukrajinskej armády, ktorá v prudkých bojoch utrpela veľké straty. Kyjev, ale aj jeho západní partneri tvrdia, že za dobytím území kontrolovaných donedávna ukrajinskou armádou je aj Rusko, ktoré povstalcom údajne dopravilo zbrane a poskytlo viac než 1000 vojakov. Rusko však naďalej rozhodne odmieta, že by sa nejakým spôsobom zapojilo do vývoja udalostí na východe Ukrajiny.
