Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Námestník šéfa ruskej diplomacie dodal, že ochrana práv po rusky hovoriacich občanov a národnostných menšín je tiež dôležitým prvkom na dosiahnutie mieru.
Autor TASR
Moskva/Praha/Kyjev 27. mája (TASR) - Rusko predložilo najmenej šesť podmienok na urovnanie vojnového konfliktu s Ukrajinou. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Michaila Galuzina sa Ukrajina v prvom rade bude musieť vzdať svojho vstupu do EÚ a NATO. Ukrajina tieto požiadavky odmietla a predložila svoje "protipodmienky". Informovala o tom v sobotu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Galuzin v rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS ako podmienku pre nastolenie mieru uviedol, že Ukrajina musí prestať klásť odpor ruskej armáde a v záujme urovnania konfliktu s Ruskom musí odmietnuť dodávky západných zbraní.
Na dosiahnutie "komplexného, spravodlivého a trvalého" mieru sa Ukrajina musí vzdať aj vstupu do NATO a Európskej únie, vrátiť sa k neutrálnemu statusu nezúčastnenej krajiny a uznať "novú územnú realitu, ktorá vznikla v dôsledku práva národov na sebaurčenie".
Námestník šéfa ruskej diplomacie dodal, že ochrana práv po rusky hovoriacich občanov a národnostných menšín je tiež dôležitým prvkom na dosiahnutie mieru.
Status ruštiny ako štátneho jazyka musí byť zakotvený na legislatívnej úrovni, zdôraznil Galuzin s tým, že Ukrajina musí zaručiť rešpektovanie základných ľudských práv vrátane práva na slobodu vierovyznania.
Poradca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v reakcii na Galuzinom formulované požiadavky Ruska uviedol, že "skôr potvrdzujú právnu i faktickú nesvojprávnosť ruského vedenia".
Reálne sú preto podľa Podoľaka len "protipodmienky" predkladané Ukrajinou.
Kyjev žiada okamžité stiahnutie všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny. Od Moskvy tiež chce, aby uznala, že ZSSR sa rozpadol a postsovietske republiky majú plnú suverenitu. Trvá aj na vydaní vojnových zločincov a osôb, ktoré vyvolali vojnu voči Ukrajine.
Kyjev tiež podľa Podoľaka chce, aby na ruskom území bola vytýčená demilitarizovaná zóna. Žiada aj zníženie počtu rakiet dlhého doletu, ako aj na právne stanovený plán pre vojnové reparácie a odovzdanie zmrazených ruských aktív v iných krajinách v prospech Ukrajiny.
Podoľak tiež uviedol, že podľa Kyjeva by sa mala uskutočniť aj medzinárodná konferencia o kontrole ruského jadrového arzenálu.
Galuzin v rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS ako podmienku pre nastolenie mieru uviedol, že Ukrajina musí prestať klásť odpor ruskej armáde a v záujme urovnania konfliktu s Ruskom musí odmietnuť dodávky západných zbraní.
Na dosiahnutie "komplexného, spravodlivého a trvalého" mieru sa Ukrajina musí vzdať aj vstupu do NATO a Európskej únie, vrátiť sa k neutrálnemu statusu nezúčastnenej krajiny a uznať "novú územnú realitu, ktorá vznikla v dôsledku práva národov na sebaurčenie".
Námestník šéfa ruskej diplomacie dodal, že ochrana práv po rusky hovoriacich občanov a národnostných menšín je tiež dôležitým prvkom na dosiahnutie mieru.
Status ruštiny ako štátneho jazyka musí byť zakotvený na legislatívnej úrovni, zdôraznil Galuzin s tým, že Ukrajina musí zaručiť rešpektovanie základných ľudských práv vrátane práva na slobodu vierovyznania.
Poradca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v reakcii na Galuzinom formulované požiadavky Ruska uviedol, že "skôr potvrdzujú právnu i faktickú nesvojprávnosť ruského vedenia".
Reálne sú preto podľa Podoľaka len "protipodmienky" predkladané Ukrajinou.
Kyjev žiada okamžité stiahnutie všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny. Od Moskvy tiež chce, aby uznala, že ZSSR sa rozpadol a postsovietske republiky majú plnú suverenitu. Trvá aj na vydaní vojnových zločincov a osôb, ktoré vyvolali vojnu voči Ukrajine.
Kyjev tiež podľa Podoľaka chce, aby na ruskom území bola vytýčená demilitarizovaná zóna. Žiada aj zníženie počtu rakiet dlhého doletu, ako aj na právne stanovený plán pre vojnové reparácie a odovzdanie zmrazených ruských aktív v iných krajinách v prospech Ukrajiny.
Podoľak tiež uviedol, že podľa Kyjeva by sa mala uskutočniť aj medzinárodná konferencia o kontrole ruského jadrového arzenálu.
