Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ruskí poslanci vyjadrujú údiv nad rozhodnutím o uvalení sankcií, keďže USA i EÚ vždy deklarovali oddanosť demokracii a brojili za právo národov samostatne rozhodovať o svojom osude.
Autor TASR
Moskva 18. marca (TASR) - V reakcii na sankcie, ktoré USA a EÚ uvalili na ruských a krymských politikov, dnes poslanci ruskej Štátnej dumy navrhli, aby rovnaký trest postihol aj stovky poslancov ruského parlamentu.
V jednomyseľne prijatom vyhlásení, nesúcom sa v uštipačnom tóne, poslanci dolnej komory parlamentu navrhujú "pánovi (Barackovi) Obamovi a euroúradníkom zaradiť všetkých poslancov Štátnej dumy, ktorí hlasovali za toto uznesenie, na zoznam ruských občanov postihnutých sankciami USA a EÚ". Za uznesenie hlasovalo 353 poslancov.
Ruskí poslanci vo vyhlásení vyjadrujú údiv nad rozhodnutím o uvalení sankcií, keďže USA i EÚ vždy deklarovali oddanosť demokracii a brojili za právo národov samostatne rozhodovať o svojom osude. Pripomínajú, že "naše bratské národy (Krymskej republiky a Sevastopola) cestou demokratických procedúr a v súlade s normami a štandardmi medzinárodného práva prakticky jednomyseľne rozhodli o sebaurčení a vstupe do zväzku Ruskej federácie."
Na zozname 21 ruských a ukrajinských verejných činiteľov, na ktorých v pondelok uvalila sankcie Európska únia, sú podľa agentúry Reuters aj proruský krymský premiér Sergej Aksionov; predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov, ktorý zohral významnú úlohu pri prijímaní rozhodnutí krymského parlamentu proti územnej celistvosti Ukrajiny a vyzýval voličov, aby hlasovali za nezávislosť Krymu; prvý podpredseda proruskej krymskej vlády Rustam Temirgalijev; bývalý veliteľ ukrajinského námorníctva kontradmirál Denys Berezovskyj; veliteľ ruského Západného vojenského okruhu Anatolij Sidorov či veliteľ ruského Južného vojenského okruhu, pod ktorý spadá aj ruská Čiernomorská flotila, Alexander Galkin.
Je medzi nimi aj poslankyňa Štátnej dumy Jelena Mizulinová, ako aj predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková, ktorá je tretím najvyššie postaveným predstaviteľom Ruskej federácie. Na zozname je i kontroverzný poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Sergej Glaziev, ako aj Putinov blízky spolupracovník Vladislav Surkov či vicepremiér Dmitrij Rogozin.
V jednomyseľne prijatom vyhlásení, nesúcom sa v uštipačnom tóne, poslanci dolnej komory parlamentu navrhujú "pánovi (Barackovi) Obamovi a euroúradníkom zaradiť všetkých poslancov Štátnej dumy, ktorí hlasovali za toto uznesenie, na zoznam ruských občanov postihnutých sankciami USA a EÚ". Za uznesenie hlasovalo 353 poslancov.
Ruskí poslanci vo vyhlásení vyjadrujú údiv nad rozhodnutím o uvalení sankcií, keďže USA i EÚ vždy deklarovali oddanosť demokracii a brojili za právo národov samostatne rozhodovať o svojom osude. Pripomínajú, že "naše bratské národy (Krymskej republiky a Sevastopola) cestou demokratických procedúr a v súlade s normami a štandardmi medzinárodného práva prakticky jednomyseľne rozhodli o sebaurčení a vstupe do zväzku Ruskej federácie."
Na zozname 21 ruských a ukrajinských verejných činiteľov, na ktorých v pondelok uvalila sankcie Európska únia, sú podľa agentúry Reuters aj proruský krymský premiér Sergej Aksionov; predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov, ktorý zohral významnú úlohu pri prijímaní rozhodnutí krymského parlamentu proti územnej celistvosti Ukrajiny a vyzýval voličov, aby hlasovali za nezávislosť Krymu; prvý podpredseda proruskej krymskej vlády Rustam Temirgalijev; bývalý veliteľ ukrajinského námorníctva kontradmirál Denys Berezovskyj; veliteľ ruského Západného vojenského okruhu Anatolij Sidorov či veliteľ ruského Južného vojenského okruhu, pod ktorý spadá aj ruská Čiernomorská flotila, Alexander Galkin.
Je medzi nimi aj poslankyňa Štátnej dumy Jelena Mizulinová, ako aj predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková, ktorá je tretím najvyššie postaveným predstaviteľom Ruskej federácie. Na zozname je i kontroverzný poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Sergej Glaziev, ako aj Putinov blízky spolupracovník Vladislav Surkov či vicepremiér Dmitrij Rogozin.
