Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Demonštranti v Gruzínsku popierajú obvinenia Ruska, že by boli len bábkami Západu. Zdôrazňujú, že do ulíc vyšli z vlastnej iniciatívy, pretože nesúhlasili so zákonom.
Autor TASR
Moskva 10. marca (TASR) — Rusko v piatok varovalo svojich spojencov, ktorí boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, aby sa nezbližovali so Spojenými štátmi. Zároveň odsúdilo protesty v Gruzínsku, ktoré prirovnalo k "majdanu", ukrajinskej prozápadnej revolúcii z roku 2014, informuje agentúra Reuters.
"Zdá sa mi, že všetky krajiny ležiace v okolí Ruskej federácie by si mali urobiť vlastné závery o tom, aké nebezpečné je vydať sa na cestu začlenenia sa do 'zóny zodpovednosti' Spojených štátov, do zóny ich záujmov," povedal v štátnej televízii šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Masové protesty v Gruzínsku z posledných dní sú podľa Lavrova "veľmi podobné kyjevskému majdanu". Odkazoval tým na vlnu protestov a nepokojov na Ukrajine v rokoch 2013 a 2014, ktorá viedla k pádu režimu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.
Lavrovove vyjadrenia podľa agentúry Reuters svedčia o nervozite Moskvy vyvolanej oslabovaním autority Ruska v postsovietskom priestore — od Arménska a Azerbajdžanu na južnom Kaukaze po Kazachstan a Tadžikistan v strednej Ázii.
K tomuto oslabovaniu pozície Ruska prispela vojenská agresia voči Ukrajine. Oponenti ruského prezidenta Vladimira Putina predpovedajú, že invázia na Ukrajinu môže vyústiť v ďalšiu fázu rozpadu niekdajšieho Sovietskeho zväzu, v rámci ktorej sa bývalé satelity Moskvy začnú prikláňať buď k Západu, alebo k Číne.
Lavrov ďalej tvrdil, že udalosti v Gruzínsku boli zinscenované Západom s cieľom získať na svoju stranu ďalšieho zo spojencov Ruska. "V skutočnosti ide o pokus vynútiť si zmenu vlády," vyhlásil Lavrov s tým, že kontroverzný návrh zákona o „zahraničných agentoch“, ktorý protesty vyvolal, bol len zámienkou k pokusu o prevrat.
Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, zdôrazňuje Reuters.
Demonštranti v Gruzínsku popierajú obvinenia Ruska, že by boli len bábkami Západu. Zdôrazňujú, že do ulíc vyšli z vlastnej iniciatívy, pretože nesúhlasili so zákonom, ktorý mal postihnúť organizácie dostávajúce finančné prostriedky z cudziny. Podľa demonštrantov by prijatie tejto právnej normy ohrozilo demokraciu a občiansku spoločnosť v Gruzínsku.
Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na zastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu. Gruzínsky parlament v piatok v reakcii na vlnu protestov sporný legislatívny návrh stiahol.
"Zdá sa mi, že všetky krajiny ležiace v okolí Ruskej federácie by si mali urobiť vlastné závery o tom, aké nebezpečné je vydať sa na cestu začlenenia sa do 'zóny zodpovednosti' Spojených štátov, do zóny ich záujmov," povedal v štátnej televízii šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Masové protesty v Gruzínsku z posledných dní sú podľa Lavrova "veľmi podobné kyjevskému majdanu". Odkazoval tým na vlnu protestov a nepokojov na Ukrajine v rokoch 2013 a 2014, ktorá viedla k pádu režimu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.
Lavrovove vyjadrenia podľa agentúry Reuters svedčia o nervozite Moskvy vyvolanej oslabovaním autority Ruska v postsovietskom priestore — od Arménska a Azerbajdžanu na južnom Kaukaze po Kazachstan a Tadžikistan v strednej Ázii.
K tomuto oslabovaniu pozície Ruska prispela vojenská agresia voči Ukrajine. Oponenti ruského prezidenta Vladimira Putina predpovedajú, že invázia na Ukrajinu môže vyústiť v ďalšiu fázu rozpadu niekdajšieho Sovietskeho zväzu, v rámci ktorej sa bývalé satelity Moskvy začnú prikláňať buď k Západu, alebo k Číne.
Lavrov ďalej tvrdil, že udalosti v Gruzínsku boli zinscenované Západom s cieľom získať na svoju stranu ďalšieho zo spojencov Ruska. "V skutočnosti ide o pokus vynútiť si zmenu vlády," vyhlásil Lavrov s tým, že kontroverzný návrh zákona o „zahraničných agentoch“, ktorý protesty vyvolal, bol len zámienkou k pokusu o prevrat.
Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, zdôrazňuje Reuters.
Demonštranti v Gruzínsku popierajú obvinenia Ruska, že by boli len bábkami Západu. Zdôrazňujú, že do ulíc vyšli z vlastnej iniciatívy, pretože nesúhlasili so zákonom, ktorý mal postihnúť organizácie dostávajúce finančné prostriedky z cudziny. Podľa demonštrantov by prijatie tejto právnej normy ohrozilo demokraciu a občiansku spoločnosť v Gruzínsku.
Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na zastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu. Gruzínsky parlament v piatok v reakcii na vlnu protestov sporný legislatívny návrh stiahol.
