Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 13. jún 2025
< sekcia Zahraničie

Rusko vyhostilo dvoch amerických diplomatov

Americký prezident Barack Obama (vpravo) a ruský prezident Vladimir Putin Foto: TASR/AP

Ide o reakciu na júnové vyhostenie dvoch Rusov Spojenými štátmi.

Moskva 9. júla (TASR) – Rusko vypovedalo zo svojho územia dvoch amerických diplomatov, ktorí údajne pracovali v utajení pre tajnú službu CIA. Ide o reakciu na júnové vyhostenie dvoch Rusov Spojenými štátmi, oznámil dnes v Moskve podľa ruských médií námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Jeden z vypovedaných Američanov bol podľa Riabkova účastníkom potýčky s členom ochranky veľvyslanectva USA v Moskve, ku ktorej došlo 6. júna. Videozáznam potýčky zverejnila vo štvrtok ruská štátna televízia NTV.

Riabkov povedal, že proti ruským diplomatom vypovedaným 17. júna neboli vznesené nijaké konkrétne obvinenia, čo poškodzuje vzťahy USA a Ruska. Moskva podľa neho dúfa, že Washington si uvedomí, že agresívny protiruský postoj nikam nevedie. "Ak sa tam (vo Washingtone) rozhodnú, že situácia sa bude ďalej vyhrocovať, nezostane to bez odpovede," citovala Riabkova agentúra DPA.

Denník Washington Post koncom júna napísal, že ruské spravodajské a bezpečnostné služby spustili kampaň obťažovania a zastrašovania amerických diplomatov a ich rodín v Moskve a niekoľkých ďalších európskych metropolách. Viedlo to až k tomu, že americký minister zahraničných vecí John F. Kerry požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby túto kampaň zastavil.

Niektoré prípady už podľa denníka nemajú ďaleko od trestných činov. Americkí diplomati napríklad uviedli, že došlo k vlámaniam do ich domovov neskoro v noci, pričom páchatelia popresúvali nábytok alebo zapli všetky svetlá a televízory a potom odišli. Hovorca rezortu americkej diplomacie John Kirby denníku Washington Post potvrdil, že počet takýchto prípadov vzrástol od anexie Krymu Ruskom v roku 2014, po ktorej nasledovala široká škála amerických sankcií proti ruským predstaviteľom a firmám blízkym Putinovi.

VEĽKÁ PREDPOVEĎ POČASIA: Jún je zatiaľ bez horúčav. Dokedy to vydrží?

V roku 2021 sa začala prvá výrazná horúčava už v polovici júna a trvala 10 dní. V Mužli namerali 38 stupňov.

- Izraelskí záchranári v piatok večer oznámili, že v strednej časti krajiny evidujú sedem ľahko zranených po tom, ako Irán vypálil na Izrael salvu rakiet.

- Ruský prezident Vladimir Putin v piatok odsúdil izraelské útoky na Irán. Oznámil to Kremeľ po telefonických rozhovoroch Putina s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

- Zložka izraelskej armády, ktorá má na starosti civilnú obranu, v piatok nariadila obyvateľom celého Izraela, aby až do odvolania zostávali blízko protileteckých krytov. Informoval o tom spravodajský web The Times of Israel.

- Americký prezident Donald Trump v piatok v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že nie je jasné, či Irán po izraelských útokoch ešte má jadrový program. Izraelská armáda medzičasom oznámila, že dosiaľ zasiahla viac ako 200 cieľov v Iráne, píše TASR.

- Obranca Milan Škriniar by údajne mohol zemieriť do SSC Neapol k svojmu spoluhráčovi zo slovenskej futbalovej reprezentácie Stanislavovi Lobotkovi.

- Iránsky jadrový program predstavuje už roky kľúčovú výzvu pre Európu, Spojené štáty i celé medzinárodné spoločenstvo. Ak by totiž Teherán získal jadrové zbrane, malo by to ďalekosiahle dôsledky nielen pre celý blízkovýchodný región.

- Americký prezident Donald Trump tvrdí, že vedel o pláne Izraela zaútočiť na jadrové zariadenia v Iráne. Povedal to v piatok agentúre Reuters.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa plánuje stretnúť so spolkovým kancelárom Rakúskej republiky Christianom Stockerom. Hovoril s ním o tom v piatkovom telefonickom rozhovore, o ktorom informuje na sociálnej sieti.

- Predstavitelia opozičného Progresívneho Slovenska (PS) vrátane predsedu hnutia Michala Šimečku sa v piatok v Prahe stretli s českým prezidentom Petrom Pavlom. Témou diskusie boli česko-slovenské vzťahy.

- Minister školstva SR Tomáš Drucker počas návštevy v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) podpísal v mene SR Memorandum o porozumení k štúdii uskutočniteľnosti pre budúci kruhový urýchľovač (FCC – Future Circular Collider).

- Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Michael O’Flaherty v piatok vyhlásil, že slovenskí poslanci by nemali prijímať ústavné zmeny, ktoré oslabujú všeobecnú ochranu ľudských práv alebo ktoré oslabujú ľudské práva konkrétnych skupín v spoločnosti.

- Irak podal v piatok sťažnosť Bezpečnostnej rade OSN pre narušenie svojho vzdušného priestoru zo strany Izraela počas rozsiahleho piatkového útoku na Irán. Oznámilo to iracké ministerstvo zahraničných vecí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok po útoku izraelskej armády na Irán telefonicky hovoril s viacerými svetovými politikmi. Má naplánované aj rozhovory s prezidentmi USA a Ruska - Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že Izrael má právo na sebaobranu. Vyjadril sa tak po izraelských útokoch v Iráne a zároveň vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť.

- Európska komisia (EK) v rámci svojho úsilia o úplné zastavenie dodávok energetických zdrojov z Ruska plánuje terminálom na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Európskej únii (EÚ) zakázať poskytovať služby ruským zákazníkom.

- Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v piatok vyhlásil, že Izrael oľutuje útok na iránske jadrové a vojenské zariadenia. Povedal to v piatok popoludní v prejave k národu odvysielanom v štátnej televízii.

- Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že ešte pred izraelskými útokmi na Irán dal vedeniu v Teheráne ultimátum na uzavretie jadrovej dohody. Dodal, že Teherán má teraz druhú šancu.

- Členské krajiny Európskej únie sa v piatok zhodli na predĺžení dočasnej ochrany pre ukrajinských vojnových utečencov o jeden rok. V EÚ tak budú môcť na základe tohto mechanizmu zostať do 4. marca 2027, informuje TASR podľa agentúry AFP a tlačovej správy Rady EÚ.

- Ministerstvo kultúry (MK) SR má pomerne vysoké tempo pri plnení úloh programového vyhlásenia vlády (PVV), aktuálne je na úrovni asi 50 percent. Zhodnotil to predseda vlády SR Robert Fico.