Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedol to český analytik Pavel Havlíček v kauze novičok.
Autor TASR
Praha/Bratislava 23. marca (TASR) - Vzťahy Ruska a Británie sa otriasajú v základoch. Jedným zo zámerov v kauze novičok mohla byť aj snaha ukázať pred prezidentskými voľbami, že Rusko je stále mocné a dokáže sa brániť a zasahovať i v zahraničí. V piatkovom rozhovore pre TASR to uviedol český analytik Pavel Havlíček.
"Dá sa hovoriť o bezprecedentnom zhoršení vzájomných vzťahov, ktoré si nepamätáme od konca studenej vojny," vyhlásil odborník na ruskú vnútornú i zahraničnú politiku, pričom narážal na diplomatickú roztržku medzi Britániou a Ruskom. Tá nastala po tom, ako Spojené kráľovstvo obvinilo Moskvu z útoku, pri ktorom boli nervovoparalytickou látkou A234 zo skupiny novičok otrávení bývalý ruský dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija, pripomenul politológ. Pripomenul aj vyhostenie ruských diplomatov z USA po údajnom zasahovaní do prezidentských volieb v Spojených štátoch.
Británia ako odpoveď na otrávenie Skripaľa a jeho dcéry vyhostila 23 ruských diplomatov a Moskva reagovala rovnakým odvetným protiopatrením. Situácia si samozrejme vyžiadala aj reakciu ďalších európskych krajín, upozornil Havlíček. "S podozrením Británie sa stotožnili i členské štáty EÚ a NATO... niektoré krajiny uvažujú nad vyhostením ruských diplomatov ako prejav solidarity s Britániou, hovorí sa o Poľsku, pobaltských štátoch, Francúzsku i Česku," ozrejmil.
Vyšetrovanie však stále pokračuje, všetky závery ešte nie sú známe a dajú sa očakávať aj oveľa širšie reakcie, tvrdí analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO). Okrem bojkotu majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré má Rusko hostiť v nasledujúcich mesiacoch, sa "dá z britskej strany očakávať odobratie licencie ruskému kanálu, de facto ruskej štátnej propagande Russia Today," uviedol a dodal, že na to by Rusko mohlo odpovedať napríklad odobratím licencie stanici BBC.
Mohlo by dôjsť aj k zmrazovaniu účtov, tvrdí politológ. "S tým vlastne prišla britská premiérka Theresa Mayová, keď oznámila, že si viac posvieti na to, akým spôsobom ruskí oligarchovia investujú v Británii, najmä v Londýne."
Havlíček tiež upozornil na podobný priebeh otrávenia agenta ruskej tajnej služby Alexandra Litvinenka, ktorý začal spolupracovať s britskou stranou. "Môžeme a mali by sme si vykladať tento útok, s najväčšou pravdepodobnosťou z ruskej strany, ako potrestanie agenta, ktorý sa rozhodol spolupracovať s britskou tajnou službou."
Na celú vec je potrebné nazerať aj z pohľadu, že sa tento útok odohral krátko pred ruskými prezidentskými voľbami, v ktorých drvivou väčšinou zvíťazil Vladimir Putin, zdôraznil odborník z AMO. "V tomto kontexte to malo zrejme vyslať určitú správu ruskej komunite na britských ostrovoch a rovnako tak celému Západu, že Rusko je stále veľké, dokáže sa brániť, dokáže zasiahnuť i v ďalších krajinách po celom svete a samozrejme Vladimir Putin je tu na to, aby ruských občanov v Rusku ochránil."
"Dá sa hovoriť o bezprecedentnom zhoršení vzájomných vzťahov, ktoré si nepamätáme od konca studenej vojny," vyhlásil odborník na ruskú vnútornú i zahraničnú politiku, pričom narážal na diplomatickú roztržku medzi Britániou a Ruskom. Tá nastala po tom, ako Spojené kráľovstvo obvinilo Moskvu z útoku, pri ktorom boli nervovoparalytickou látkou A234 zo skupiny novičok otrávení bývalý ruský dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija, pripomenul politológ. Pripomenul aj vyhostenie ruských diplomatov z USA po údajnom zasahovaní do prezidentských volieb v Spojených štátoch.
Británia ako odpoveď na otrávenie Skripaľa a jeho dcéry vyhostila 23 ruských diplomatov a Moskva reagovala rovnakým odvetným protiopatrením. Situácia si samozrejme vyžiadala aj reakciu ďalších európskych krajín, upozornil Havlíček. "S podozrením Británie sa stotožnili i členské štáty EÚ a NATO... niektoré krajiny uvažujú nad vyhostením ruských diplomatov ako prejav solidarity s Britániou, hovorí sa o Poľsku, pobaltských štátoch, Francúzsku i Česku," ozrejmil.
Vyšetrovanie však stále pokračuje, všetky závery ešte nie sú známe a dajú sa očakávať aj oveľa širšie reakcie, tvrdí analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO). Okrem bojkotu majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré má Rusko hostiť v nasledujúcich mesiacoch, sa "dá z britskej strany očakávať odobratie licencie ruskému kanálu, de facto ruskej štátnej propagande Russia Today," uviedol a dodal, že na to by Rusko mohlo odpovedať napríklad odobratím licencie stanici BBC.
Mohlo by dôjsť aj k zmrazovaniu účtov, tvrdí politológ. "S tým vlastne prišla britská premiérka Theresa Mayová, keď oznámila, že si viac posvieti na to, akým spôsobom ruskí oligarchovia investujú v Británii, najmä v Londýne."
Havlíček tiež upozornil na podobný priebeh otrávenia agenta ruskej tajnej služby Alexandra Litvinenka, ktorý začal spolupracovať s britskou stranou. "Môžeme a mali by sme si vykladať tento útok, s najväčšou pravdepodobnosťou z ruskej strany, ako potrestanie agenta, ktorý sa rozhodol spolupracovať s britskou tajnou službou."
Na celú vec je potrebné nazerať aj z pohľadu, že sa tento útok odohral krátko pred ruskými prezidentskými voľbami, v ktorých drvivou väčšinou zvíťazil Vladimir Putin, zdôraznil odborník z AMO. "V tomto kontexte to malo zrejme vyslať určitú správu ruskej komunite na britských ostrovoch a rovnako tak celému Západu, že Rusko je stále veľké, dokáže sa brániť, dokáže zasiahnuť i v ďalších krajinách po celom svete a samozrejme Vladimir Putin je tu na to, aby ruských občanov v Rusku ochránil."
