Sofia 29. decembra (TASR) — Bulharský investigatívny novinár Christo Grozev, známy vďaka projektom organizácie Bellingcat, ktorého Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb, má obavy o svoj život i životy členov svojej rodiny. V tejto súvislosti mu už pomoc ponúklo niekoľko európskych krajín vrátane Rakúska, kde žil v posledných desiatich rokoch, informovala vo štvrtok agentúra AP.

Bulharský premiér Galab Donev vo štvrtok uviedol, že Rusko Sofiu oficiálnou cestou neinformovalo o žiadnych obvineniach vznesených voči Grozevovi, ktorý sa tento rok vo svojej investigatívnej činnosti zameral na vojnové zločiny spáchané na Ukrajine a pripisované ruskej armáde.

Zaradenie Grozeva na zoznam Ruskom hľadaných osôb označil Donev za neprijateľný čin, ktorý "predstavuje zásah do slobody prejavu a pokus o zastrašenie bulharského občana".

V súvislosti s Grozevovou kauzou si bulharské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok predvolalo ruskú veľvyslankyňu.

Samotný Grozev už v pondelok v statuse zverejnenom na Twitteri uviedol, že netuší, prečo ho Kremeľ zaradil na zoznam hľadaných osôb. „V istom zmysle na tom nezáleží — už roky dávajú jasne najavo, že sa boja našej práce a nezastavia sa pred ničím, aby sa jej zbavili," konštatoval.

Grozev, ktorý z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje miesto, kde sa nachádza, v rozhovore pre médiá vyjadril obavy o svoj život a život svojej rodiny. Povedal tiež, že očakáva podporu od bulharského štátu. Dodal, že pomoc mu ponúklo už viacero iných krajín.

V spomínanom rozhovore Grozev uviedol, že v posledných rokoch on i jeho kolegovia z Bellingcatu cestovali tak, že si letenky kupovali na poslednú chvíľu, aby nebolo ľahké zistiť, kam smerujú a čo vyšetrujú. Teraz sa musia vyhnúť tomu, aby sa dostali na územie krajiny, ktorá by "mohla chcieť urobiť Kremľu službu".

Grozev svojho času viedol vyšetrovanie prípadov otráv ruského opozičného politika Alexeja Navaľného a bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry, pričom odhalil a dokázal, že šlo o činy spáchané ruskou vojenskou rozviedkou.

Bulharsko, ktoré bolo kedysi blízkym spojencom Sovietskeho zväzu, je členom Európskej únie a NATO a po vpáde ruskej armády na Ukrajinu podporilo západné sankcie uvalené na Rusko za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Rusko koncom apríla prerušilo dodávky plynu do Bulharska, ktorého vláda odmietla požiadavku Moskvy platiť účty za plyn v rubľoch.

O dva mesiace neskôr Bulharsko vyhostilo 70 pracovníkov ruskej diplomatickej misie a ich rodinných príslušníkov. Toto hromadné vyhostenie — jedno z najväčších v Európe — spôsobilo nárast napätia medzi týmito historicky blízkymi krajinami.