Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ruských zákonov môže súd ukončiť činnosť mediálnej spoločnosti, ak jej v priebehu roka doručia dve varovania od ruského cenzúrneho úradu.
Autor TASR
Moskva 28. marca (TASR) - Ruský nezávislý denník Novaja gazeta, ktorého šéfredaktor Dmitrij Muratov získal vlani Nobelovu cenu mieru, v pondelok oznámil, že pozastavuje svoju činnosť až dovtedy, kým sa neskončí ruská vojenská operácia na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Pozastavujeme vydávanie denníka na (webovej) stránke, na sociálnych sieťach a v tlači, a to do konca špeciálnej operácie na území Ukrajiny," oznámila redakcia na svojej webovej stránke s tým, že dostala ďalšie upozornenie od Ruskej federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor).
Podľa Muratova pristúpil denník k tomuto kroku v snahe vyhnúť sa úplnému zatvoreniu.
"Pre nás, a viem, že aj pre vás, to bolo hrozné a ťažké rozhodnutie. No musíme sa zachrániť jeden pre druhého," uviedol Muratov vo vyhlásení.
Zamestnanci denníka Novaja gazeta sa v pondelok dozvedeli, že dostali ďalšie upozornenie od Roskomnadzoru. Ide už o druhé varovanie za uplynulý týždeň. Minulý týždeň dostal denník varovanie za to, že v jednom z publikovaných textov neoznačil mimovládnu organizáciu ako "zahraničného agenta", čo vyžaduje príslušná legislatíva.
Hovorkyňa denníka Nadežda Prusenkovová pre AFP uviedla, že denník ešte nemá k dispozícii kópiu nového upozornenia a že redakcia sa o ňom dozvedela z médií.
Podľa ruských zákonov môže súd ukončiť činnosť mediálnej spoločnosti, ak jej v priebehu roka doručia dve varovania od ruského cenzúrneho úradu.
"Ak nepozastavíme činnosť, budeme prostredníctvom súdu zbavený licencie," uviedla Prusenkovová.
Denník Novaja gazeta bol založený v roku 1993 a jeho spoluzakladateľom bol i bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov. Podľa agentúry AFP je Novaja gazeta jediným dôležitým ruským denníkom, ktorý kritizuje ruského prezidenta Vladimira Putina.
Novaja gazeta sa pritom krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu rozhodla z dôvodu cenzúry odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s vojnou na Ukrajine. Spravila tak v reakcii na hrozbu trestného stíhania svojich novinárov i občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády.
"Pozastavujeme vydávanie denníka na (webovej) stránke, na sociálnych sieťach a v tlači, a to do konca špeciálnej operácie na území Ukrajiny," oznámila redakcia na svojej webovej stránke s tým, že dostala ďalšie upozornenie od Ruskej federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor).
Podľa Muratova pristúpil denník k tomuto kroku v snahe vyhnúť sa úplnému zatvoreniu.
"Pre nás, a viem, že aj pre vás, to bolo hrozné a ťažké rozhodnutie. No musíme sa zachrániť jeden pre druhého," uviedol Muratov vo vyhlásení.
Zamestnanci denníka Novaja gazeta sa v pondelok dozvedeli, že dostali ďalšie upozornenie od Roskomnadzoru. Ide už o druhé varovanie za uplynulý týždeň. Minulý týždeň dostal denník varovanie za to, že v jednom z publikovaných textov neoznačil mimovládnu organizáciu ako "zahraničného agenta", čo vyžaduje príslušná legislatíva.
Hovorkyňa denníka Nadežda Prusenkovová pre AFP uviedla, že denník ešte nemá k dispozícii kópiu nového upozornenia a že redakcia sa o ňom dozvedela z médií.
Podľa ruských zákonov môže súd ukončiť činnosť mediálnej spoločnosti, ak jej v priebehu roka doručia dve varovania od ruského cenzúrneho úradu.
"Ak nepozastavíme činnosť, budeme prostredníctvom súdu zbavený licencie," uviedla Prusenkovová.
Denník Novaja gazeta bol založený v roku 1993 a jeho spoluzakladateľom bol i bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov. Podľa agentúry AFP je Novaja gazeta jediným dôležitým ruským denníkom, ktorý kritizuje ruského prezidenta Vladimira Putina.
Novaja gazeta sa pritom krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu rozhodla z dôvodu cenzúry odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s vojnou na Ukrajine. Spravila tak v reakcii na hrozbu trestného stíhania svojich novinárov i občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády.
