Moskva 19. januára (TASR) - Súd v Moskve udelil pokutu nezávislému denníku Novaja Gazeta i jeho šéfredaktorovi Dmitrijovi Muratovovi, lebo v textoch denníka nešpecifikovali, že píšu o organizácii vyhlásenej v Rusku za zahraničného agenta. Takáto špecifikácia je podľa zákona povinná.
Ako v stredu informovala agentúra Interfax, súd v Moskve uznal 14. januára Novú Gazetu a Muratova za vinných zo spáchania priestupku a udelil im pokuty vo výške 40.000 a 4000 rubľov (približne 460 a 46 eur).
Podľa Interfaxu sa v rozhodnutí súdu neuvádza, ktorá zakázaná organizácia nebola v texte Novej gazety náležite vyznačená - médiá v Rusku to zvyčajne riešia hviezdičkou pri názve danej organizácie a dôvetkom pod čiarou, v ktorom ozrejmia, že podľa zákona ide o zahraničného agenta.
Muratov sa na jeseň minulého roku stal spolulaureátom Nobelovej ceny za mier spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressaovou.
Na kombo snímke laureáti Nobelovej ceny mieru za rok 2021 novinár pochádzajúci z Ruska Dmitrij Muratov (vľavo) a filipínska žurnalistka Maria Ressová.Foto: TASR/AP
Vo svojej reakcii na udelenie prestížnej ceny Muratov uviedol, že Nobelovu cenu prijme a prevezme si ju, a nebude ako sovietsky spisovateľ a disident Boris Pasternak, ktorý v roku 1958 získal Nobelovu cenu za literatúru, ale pre hrozbu vyhostenia zo svojej vlasti ju odmietol prevziať.
Finančnú odmenu spojenú s Nobelovou cenou si Muratov neponechal, ale na základe hlasovania predplatiteľov Novej gazety ju poslal na účty neziskových organizácií starajúcich sa o ťažko choré deti a do nadácie na podporu zdravotníkov.
Ruské vedenie síce Muratovovi zablahoželalo k udeleniu Nobelovej ceny, ale prezident Vladimir Putin súčasne pripustil, že aj Muratov môže byť vyhlásený za zahraničného agenta, ak poruší v Rusku platný zákon.
Označenie zahraničný agent vyvoláva konotácie z čias studenej vojny. Od takto označených subjektov sa vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú "zahraničnými agentmi", čo výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy.
Pokiaľ ide o takto "onálepkovaných" novinárov, pre nich zaradenie medzi "zahraničných agentov" znamená komplikácie a prináša im aj obmedzenia pri výkone práce: majú napríklad zakázaný vstup do ruského federálneho parlamentu, musia ruské úrady pravidelne informovať o svojej činnosti a záväzne používať pridelené označenie.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.
