Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Západné médiá poskytujú len jeden pohľad na situáciu na Ukrajine, domnieva sa Sergej Šargunov, šéfredaktor ruského spravodajského servera Svobodnaja Pressa. .
Autor TASR
Petrohrad 25. novembra (TASR) – Západné médiá poskytujú len jeden pohľad na situáciu na Ukrajine, domnieva sa Sergej Šargunov, šéfredaktor ruského spravodajského servera Svobodnaja Pressa.
Základný problém vidí v tom, že Kyjev nedovolil Rusom žijúcim vo východných častiach Ukrajiny používať svoj materinský jazyk - z toho dôvodu chceli Rusi žijúci na Kryme vyhlásiť referendum a požiadali Rusko o pomoc, povedal Šargunov v rozhovore pre TASR.
Podľa neho západné médiá poskytujú len názory jednej strany konfliktu, pričom nedávajú slovo obyvateľom Krymu.
"Chcem vidieť v západných médiách rôzne názory. V prvom rade chcem vidieť ľudí s ich nádejami, s ich tragédiami a názormi. Skutočných ľudí, ktorí žijú v Donecku, Luhansku, Simferopole či Sevastopole, ale aj v Kyjeve, Ľvove a iných mestách," dodal ruský novinár. Informácie o násilí z ruskej strany poprel, pričom zdôraznil, že Rusko bráni obyvateľov Krymu pred útokmi z Kyjeva.
Podobný názor vyjadril tento mesiac v Petrohrade na konferencii Dialóg kultúr aj ruský korešpondent tlačovej agentúry RUFA v Nemecku Gisbert Mrozek. "Kyjevské vojská zabíjali ľudí a nikoho to nezaujímalo, v západných médiách o tom nie sú informácie."
Podľa Mrozeka neexistujú nijaké dôkazy o prítomnosti ruských vojsk na Ukrajine. "Vieme ale, že CIA bola radiť Kyjevu," dodal Mrozek.
Za základný problém, kvôli ktorému vypukli nepokoje na Ukrajine, považuje Šargunov to, že Rusi žijúci na Kryme či v Donbase nemohli používať svoj materinský jazyk. Prirovnal to k situácii vo Fínsku, kde podľa jeho slov žije päť percent Švédov a švédčina je po fínčine druhým jazykom.
Obyvatelia Krymu vraj už niekoľko rokov chceli zorganizovať referendum, ale Kyjev im to neumožnil: "Videl som situáciu na Kryme na vlastné oči. Niekoľko tisíc ľudí vyšlo do ulíc, na námestia v Sevastopole aj Simferopole, bol to antimajdan. Bolo to isté ako v Kyjeve, ale toto bol ruský majdan. Hovorili: Rusko, pomôž nám, chceme voliť. Chceli len referendum a žiadali oň 20 rokov. Dostali teda príležitosť, Rusko len bránilo ich práva," povedal pre TASR Šargunov.
"Môžete ísť na Krym a opýtať sa kohokoľvek: Boli ste voliť? Hlasovali ste za nezávislosť alebo za spojenie s Ruskom? Odpovedali by vám: Áno, chceme, aby sa Krym oddelil od Ukrajiny a chceme byť súčasťou Ruska," priblížil šéfredaktor ruského servera Svobodnaja Pressa.
Referendum na Kryme bolo vypísané začiatkom marca tohto roku v čase, keď základne ukrajinských ozbrojených síl okupovali ozbrojení muži v neoznačených uniformách, ktorí hovorili po rusky. Dňa 16. marca sa drvivá väčšina voličov vyjadrila za pripojenie Krymu k Rusku, ktoré vzápätí toto ukrajinské územie de facto anektovalo.
Petrohradskú konferenciu s názvom Dialóg kultúr organizovalo historicko-umelecké múzeum Štátna Ermitáž. Zúčastnili sa na nej mnohí mladí novinári z krajín východnej a strednej Európy. Svoje názory a myšlienky prezentovali ruskí novinári pôsobiaci nielen v Rusku, ale aj v iných krajinách, napríklad v Belgicku, Nemecku či Taliansku.
Základný problém vidí v tom, že Kyjev nedovolil Rusom žijúcim vo východných častiach Ukrajiny používať svoj materinský jazyk - z toho dôvodu chceli Rusi žijúci na Kryme vyhlásiť referendum a požiadali Rusko o pomoc, povedal Šargunov v rozhovore pre TASR.
Podľa neho západné médiá poskytujú len názory jednej strany konfliktu, pričom nedávajú slovo obyvateľom Krymu.
"Chcem vidieť v západných médiách rôzne názory. V prvom rade chcem vidieť ľudí s ich nádejami, s ich tragédiami a názormi. Skutočných ľudí, ktorí žijú v Donecku, Luhansku, Simferopole či Sevastopole, ale aj v Kyjeve, Ľvove a iných mestách," dodal ruský novinár. Informácie o násilí z ruskej strany poprel, pričom zdôraznil, že Rusko bráni obyvateľov Krymu pred útokmi z Kyjeva.
Podobný názor vyjadril tento mesiac v Petrohrade na konferencii Dialóg kultúr aj ruský korešpondent tlačovej agentúry RUFA v Nemecku Gisbert Mrozek. "Kyjevské vojská zabíjali ľudí a nikoho to nezaujímalo, v západných médiách o tom nie sú informácie."
Podľa Mrozeka neexistujú nijaké dôkazy o prítomnosti ruských vojsk na Ukrajine. "Vieme ale, že CIA bola radiť Kyjevu," dodal Mrozek.
Za základný problém, kvôli ktorému vypukli nepokoje na Ukrajine, považuje Šargunov to, že Rusi žijúci na Kryme či v Donbase nemohli používať svoj materinský jazyk. Prirovnal to k situácii vo Fínsku, kde podľa jeho slov žije päť percent Švédov a švédčina je po fínčine druhým jazykom.
Obyvatelia Krymu vraj už niekoľko rokov chceli zorganizovať referendum, ale Kyjev im to neumožnil: "Videl som situáciu na Kryme na vlastné oči. Niekoľko tisíc ľudí vyšlo do ulíc, na námestia v Sevastopole aj Simferopole, bol to antimajdan. Bolo to isté ako v Kyjeve, ale toto bol ruský majdan. Hovorili: Rusko, pomôž nám, chceme voliť. Chceli len referendum a žiadali oň 20 rokov. Dostali teda príležitosť, Rusko len bránilo ich práva," povedal pre TASR Šargunov.
"Môžete ísť na Krym a opýtať sa kohokoľvek: Boli ste voliť? Hlasovali ste za nezávislosť alebo za spojenie s Ruskom? Odpovedali by vám: Áno, chceme, aby sa Krym oddelil od Ukrajiny a chceme byť súčasťou Ruska," priblížil šéfredaktor ruského servera Svobodnaja Pressa.
Referendum na Kryme bolo vypísané začiatkom marca tohto roku v čase, keď základne ukrajinských ozbrojených síl okupovali ozbrojení muži v neoznačených uniformách, ktorí hovorili po rusky. Dňa 16. marca sa drvivá väčšina voličov vyjadrila za pripojenie Krymu k Rusku, ktoré vzápätí toto ukrajinské územie de facto anektovalo.
Petrohradskú konferenciu s názvom Dialóg kultúr organizovalo historicko-umelecké múzeum Štátna Ermitáž. Zúčastnili sa na nej mnohí mladí novinári z krajín východnej a strednej Európy. Svoje názory a myšlienky prezentovali ruskí novinári pôsobiaci nielen v Rusku, ale aj v iných krajinách, napríklad v Belgicku, Nemecku či Taliansku.
