Vo svojom spoločnom vyhlásení kongresmani vyzvali prezidenta USA Donalda Trumpa, aby uvalil cielené sankcie na osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv počas zhromaždení v Moskve.
Autor TASR
Moskva/Washington 6. septembra (TASR) - Predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Eliot Engel a republikánsky kongresman Michael McCaul odsúdili zákroky ruskej polície proti pokojným zhromaždeniam za spravodlivé voľby, ktoré sa počas letných mesiacov konali v Moskve.
Vo svojom spoločnom vyhlásení kongresmani vyzvali prezidenta USA Donalda Trumpa, aby uvalil cielené sankcie na osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv počas zhromaždení v Moskve.
Ruský senátor Andrej Klimov, podpredseda výboru pre zahraničné vzťahy Rady federácie, v piatok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy uviedol, že apel amerických kongresmanov považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska, ako aj za porušenie princípu o prezumpcii neviny.
Návrh kongresmanov Klimov označil za "svojrázny prístup k spravodlivosti", pričom upozornil, že právo uplatňovať tento druh reštriktívnej politiky má len Bezpečnostná rada OSN.
Počas úradne nepovolených pouličných zhromaždení a pochodov v Moskve bolo zadržaných vyše 3000 ľudí. Pri rozháňania davu a zaisťovania demonštrantov príslušníci polície a Národnej gardy často používali neprimerané násilie a donucovacie prostriedky. Išlo o najväčšie zásahy proti demonštrantom od vlny protestov v rokoch 2011 a 2012, ktoré sa konali proti opätovnému zvoleniu Vladimira Putina za prezidenta Ruskej federácie.
Za účasť na protestoch je súdne stíhaných viac než desať ľudí, v kauzách niektorých z nich už padli aj rozsudky.
Vo svojom spoločnom vyhlásení kongresmani vyzvali prezidenta USA Donalda Trumpa, aby uvalil cielené sankcie na osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv počas zhromaždení v Moskve.
Ruský senátor Andrej Klimov, podpredseda výboru pre zahraničné vzťahy Rady federácie, v piatok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy uviedol, že apel amerických kongresmanov považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska, ako aj za porušenie princípu o prezumpcii neviny.
Návrh kongresmanov Klimov označil za "svojrázny prístup k spravodlivosti", pričom upozornil, že právo uplatňovať tento druh reštriktívnej politiky má len Bezpečnostná rada OSN.
Počas úradne nepovolených pouličných zhromaždení a pochodov v Moskve bolo zadržaných vyše 3000 ľudí. Pri rozháňania davu a zaisťovania demonštrantov príslušníci polície a Národnej gardy často používali neprimerané násilie a donucovacie prostriedky. Išlo o najväčšie zásahy proti demonštrantom od vlny protestov v rokoch 2011 a 2012, ktoré sa konali proti opätovnému zvoleniu Vladimira Putina za prezidenta Ruskej federácie.
Za účasť na protestoch je súdne stíhaných viac než desať ľudí, v kauzách niektorých z nich už padli aj rozsudky.