Mníchov 17. februára (TASR) - Ruský vedec obvinený zo špionáže pre Moskvu, ktorej sa údajne dopustil, keď pracoval na jednej z nemeckých univerzít, vo štvrtok na úvodnom pojednávaní odmietol priznať svoju vinu.

Iľnur Nagajev je obvinený z vyzradenia informácií o európskom programe vesmírnych rakiet Ariane ruskej zahraničnej spravodajskej službe SVR. Podľa nemeckej prokuratúry za to údajne dostal 2500 eur v hotovosti, informovala agentúra AFP.

Pred súdom v Mníchove však Nagajev vo štvrtok vyhlásil, že "nikdy nepočul o existencii" SVR a ani o nej nevedel. Dodal, že sa ho nikto nepýtal, či by chcel pracovať pre tajnú službu, pričom ak by sa tak aj stalo, okamžite by to odmietol.

Prokuratúra tvrdí, že SVR kontaktovala Nagajeva najneskôr na jeseň 2019. Po tom, ako súhlasil so spoluprácou, "odovzdal (SVR) informácie o výskumných projektoch v oblasti leteckých technológií, najmä rôznych vývojových štádiách európskej nosnej rakety Ariane", uviedla prokuratúra.

V čase, keď vlani došlo k zatknutiu, Nagajev pôsobil na univerzite v Augsburgu, kde sídli niekoľko kľúčových dodávateľov pre program Ariane Európskej vesmírnej agentúry.

Podľa vyšetrovateľov mal Nagajev od konca novembra 2019 "pravidelné stretnutia" s vysokým dôstojníkom ruskej zahraničnej spravodajskej služby z rezidentúry v Nemecku.

Nagajev je posledným zo série údajných ruských špiónov odhalených na nemeckej pôde.

Foto: TASR/AP

Jeho kauza sa dostala pred súd v čase najhoršieho napätia medzi Moskvou a Západom od konca studenej vojny, ktorého ťažiskom je koncentrácia ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou.

Po odhalení Nagajevovej kauzy nasledovalo vyhostenie diplomata z ruského konzulátu v Mníchove. Pred tým Nemecko vyhostilo dvoch iných ruských diplomatov v súvislosti s vraždou Čečenca z roku 2019, za ktorou podľa nemeckého súdu stálo Rusko. Dvojicu ruských diplomatov vyhostili pre nespolupracovanie s vyšetrovateľmi. Moskva na to zareagovala recipročným krokom.

Nemecko a Rusko sa v uplynulých rokoch dostali do sporu v niekoľkých pálčivých problémoch vrátane kybernetických útokov a série prípadov špionáže, z ktorých Berlín obvinil Moskvu.

Vlani v októbri bol na dvojročný podmienečný trest odsúdený nemecký občan, ktorý počas svojho pôsobenia v bezpečnostnej spoločnosti odovzdal pôdorysy budov parlamentu ruským tajným službám.

Vlani v auguste zasa zatkli bývalého zamestnanca britského veľvyslanectva v Berlíne pre podozrenie z odovzdania dokumentov ruskej rozviedke.

Napätie však v posledných týždňoch dramaticky vzrástlo v súvislosti s rozmiestnením viac ako 100.000 ruských vojakov pri hraniciach s Ukrajinou.

Západní spojenci následne zintenzívnili diplomatické úsilie na odvrátenie vojny, pričom nemecký kancelár Olaf Scholz sa v utorok stal najnovším spomedzi západných lídrov, ktorí cestovali do Moskvy, aby sa stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Foto: TASR/AP

Podľa agentúry AFP však Scholz v Moskve oživil ďalší zdroj napätia, keď kritizoval pokračujúce trestné stíhanie kritika Kremľa Alexeja Navaľného, ktorý sa liečil v Berlíne po takmer smrteľnej otrave.

"Môj postoj k prípadu Navaľnyj je veľmi jasný: jeho rozsudok je nezlučiteľný s princípmi právneho štátu a tento názor som vyjadril pri mnohých príležitostiach," povedal na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom.

Program Európskej únie Ariane pozostáva z výroby a využívania série rakiet určených na prepravu ťažkých nákladov vrátane satelitov do vesmíru. Tento 40 rokov existujúci program sa často považuje za model priemyselnej a politickej spolupráce medzi európskymi krajinami, pričom však v posledných rokoch čelí rastúcej konkurencii nováčikov, ako je SpaceX Elona Muska.